Želám si...

...aby všetci ľudia, ktorí sa zaujímajú aktívne o prácu, tú prácu aj dostali a za dobre urobenú prácu dostali aj adekvátnu plácu, nielen manažéri, riaditelia, "celebrity", modelky a pod, ale aj obyčajní ľudia vo výrobe, tí, ktorí vyrábajú hodnoty, z ktorých práce žijú vlastne tí riaditelia, manažéri a pod. Uznávam, aj manažéri, riaditelia a podobne majú mať adekvátnu plácu, ale nie o 150-200% vyššiu ako výrobár.
...aby všetky postihnuté deti/mládež mali možnosť pracovať a bývať v chránených pracoviskách a chránenom bývaní, a aby mali aj možnosť žiť dôstojne napriek svojmu postihnutiu a ak majú pracovať a bývať, tak majú právo aj na lásku a partnerský život.
...aby naši zástupcovia v politike nás aj naozaj zastupovali a brali do úvahy názory ľudí, vypočuli ich sťažnosti, chodili medzi nich nielen pred voľbami, ale aj počas rokov zvolenia.
...aby naše deti mali možnosť pracovať a študovať tam, kde chcú a nie, aby sme im museli, školu, alebo zamestnanie "vybavovať".
...aby sa pedagógovia našich detí stali naozaj osobnosťami, aby rodičia pred deťmi nedehonestovali pedagógov na obyčajné zvieratká, alebo ešte aj niečo iné. Aby pedagógovia mohli bez strachu učiť deti, aby ich vedeli zaujať, motivovať a aby im v ich spoločnosti bolo naozaj dobre a vlastne aj opačne by to malo platiť, teda hlavne aby sa v škole deti a aj pedagógovia cítili bezpečne, dobre, príjemne. Nerobme to a nehovorme pred dieťaťom, že tá a tá učiteľka je tá čo dáva mliečko. Netvrdím, že všetci učitelia sú naozaj aj dobrí pedagógovia, psychológovia a na 4-6 hodín aj náhradní rodičia, ale ak sú školy teda štátne, prečo sa štát nepostará o to, aby dostali učitelia dôstojnú mzdu, aby tieto miesta obsadzovali iba ľudia s kladným vzťahom k deťom, s určitou dávkou tvorivosti, úprimným záujmom deti zaujať a motivovať.
...aby každý manželský pár už pred svadbou dostal knižku, kde je akýsi návod na "šťastný" manželský život, napr. aj Plzáka *lol*, aby si manželia vedeli odpustiť, aby si vedeli vždy poradiť, aby sa navzájom zahŕňali pozornosťou, nielen v čase zamilovanosti, ale i potom, netreba kupovať každý deň ruže, stačí dokazovať lásku skutkami, ak treba aj pokričať, lebo každá emócia sa má prežiť. Ale po "búrke", nech vždy vyjde slniečko, nech sa manželia veľa rozprávajú a pochopia jeden druhého, nech majú dostatok empatie, aby vedeli, ako sa môže cítiť aj tá druhá strana.
...aby všetci vodiči i nevodiči, malé deti, mládež, starší ľudia, proste všetci, koho stretnem v ten deň opätovali môj úsmev, smejem sa v aute, smejem sa na chodníku, smejem sa v OZ, smejem sa v práci, proste všade, ešte aj keď cvičím sa smejem, ale väčšina ľudí na mňa pozerá divne, ja viem, možno to divne vyzerá, ale aj štrbavý úsmev je krásny, aspoň pre mňa a treba sa usmievať od rána až do večera, hoci aj starí ľudia bez zubov, ale ja si želám, aby na mňa rozďavili tie prázdne ďasná a nech sa usmievajú, život je potom krajší, aj toto si želám.
Toto všetko si zbožne želám. Všetko sa ma bytostne dotýka, nie možno teraz aktuálne, ale pred tým potom a počas života sa s týmito bodmi neustále stretávam, snažím sa životom "preplávať" najlepšie ako sa len dá.
Ak si aj vy niečo želáte, môžete celkom pokojne dopísať, veď sila myšlienky je silná a vo väčšom množstve to môžeme zvládnuť. Tak... zaželajte si.