Survival

Pridané používateľom georgina dňa 28. január 2014 - 23:12

Tuším sme s Babun (trošku) šialené :-D.
Práve som zistila, že máme spoločnú úchylku - survival :-D.

Názov pochádza z angličtiny a znamená prežitie, prežívanie, pokračovanie v nových podmienkach. Jedná sa teda o aktivity, ktoré učia prežiť v extrémnych podmienkach (náhla samota v pustatine, lese, džungli; vojny, katastrofy, pandémie, kolaps spoločnosti atď...).

Žiarivý príklad prežitia je japonský vojak Hiró Onoda, ktorý bol v roku 1944 spolu s jeho jednotkou vysadený na filipínskom ostrove Lubang v Juhočínskom mori. Tu očakávali inváziu postupujúcich amerických vojsk, proti ktorým mali viesť sabotáže.
Vojna nakoniec vzala rýchly koniec a radoví japonskí vojaci, dislokovaní na ostrove, buď padli v záverečných bojoch, alebo sa vzdali.
Hiró Onoda spolu s dvoma druhmi sa však stiahol hlbšie do horskej džungle, odkiaľ začali vyvíjať záškodnícku činnosť.

Postupom rokov zostal zo skupiny sám, čo mu však nezabránilo plniť bojové úlohy. Úplne bez možnosti prístupu zásob, munície a informácií toho, samozrejme, nezvládol veľa. Napriek tomu so železnou pravidelnosťou zapaľoval úrodu "nepriateľským" civilistom, znepokojoval a vyháňal všetky osoby z miest, kde spôsobil. Tiež neustále zhromažďoval potenciálne vojensky využiteľné informácie, ktoré by mohli prísť vhod japonskej armáde, ktorá, ako skalopevne veril, ostrov znovu dobyje a obsadí.

Potravu si získaval hlavne z prírodných zdrojov, a ozbrojený bol stále len svojou vojenskou puškou z roku 44, ktorú udržiaval v úplne bojaschopnom stave po celý čas pobytu na ostrove.
Náboje mal tiež pôvodné vojnové. Uchovával ich v uzavretých pohároch a často ich preberal, ošetroval a triedil. Posledné roky už mohol vystreliť len tridsať nábojov ročne. Podľa svojich slov nikdy nedal pušku od seba na väčšiu vzdialenosť ako na dĺžku natiahnutej paže a všetku činnosť vrátane spánku konal oblečený.

Túto činnnosti vydržal vykonávať neuveriteľných 30 rokov (slovom tridsať!), od roku 1944 až do roku 1974.
Ostrov Lubang pritom nie je nejaký zabudnutý ostrovček, ale územie s tromi veľkými mestami, prístavom, vojenskou i policajtnou posádkou a množstvom civilných obyvateľov. Každá jeho záškodnícka akcia vyvolala vlnu bezpečnostných opatrení a vyslanie trestnej jednotky o sile 50 - 100 mužov, ktorú však Onoda dokázal vodiť za nos po horách niekoľko týždňov.

V období druhej svetovej vojny a pred ňou vychovávali Japoncov k absolútnej vernosti svojej krajine a cisárovi. Vojaci v cisárskej armáde sa riadili kódexom, podľa ktorého bola smrť prijateľnejšia ako vzdanie sa.
Onoda teda odmietal odísť z džungle napriek niekoľkým záchranným akciám, počas ktorých na neho prostredníctvom ampliónov naliehali členovia rodiny a z lietadiel zhadzovali letáky s výzvami, aby sa vzdal.

Hiró Onoda ukončil svoj osamelý boj až na priamy rozkaz svojho bývalého veliteľa, majora Jošimu Tanigučiho, ktorý mu osobne odletel na ostrov vydať príkaz na kapituláciu. .
O svojom živote v džungli Hiró Onoda napísal knihu Moja tridsaťročná vojna.

Po návrate z džungle si Onoda kúpil ranč v Brazílii. Neskôr riadil školu v prírode pre deti v severnom Japonsku.
Umrel v januári tohto roku vo veku 91 rokov.

Ako prežiť v divočine: http://www.survival.wbs.cz/Hlavni-stranka.html
Ako prežiť ekonomický kolaps: http://postapo.cz/soucasne-deni/postapo-zpravy-ze-sveta/jak-prezit-ekono...

Tvrdím, že aspoň malý kúsok paranoje je veľmi užitočná vec.
Viem, že Lyduš má doma zásoby toaleťáka, Babun vlastní recepty na guláš z vrany a soté z veveričky. Ja si potrpím na zaváraniny (veľa zaváranín) a pre prípad krajnej núdze ďalej študujem survivalové príručky všetkého druhu ;-).

Kategória:

Komentáre

georgina

29. január 2014 - 8:42

Hehehe, asi mi naozaj šibe - usúdila som, že tento príspevok patrí do fóra Praktické rady :-D.

margesimpson

29. január 2014 - 9:14

Survival? Ja vzdy vidim tych prepperov a mam dost http://channel.nationalgeographic.com/channel/doomsday-preppers/.
Zase odtaaal potaaal, to uz hronici so zdravym rozumom casto. Ako vela z toho je fajn, ale ked som videla typka, ktory mal doma asi 40 strelnych zbrani (so zenou chodili po zuby ozbrojeni aj po deti do skolky!), tak som mala dost. Aj tie decka, 7 rokov to malo a na dvore z magnuma strielalo na terc.

margesimpson

29. január 2014 - 9:17

Jaaj, a este tam bola rodina, co ocakava chemicke a biologicke zamorenie. Mali dve deti, tak cca 7 a 5 rokov. To si tak ranajkuju, naraz otec zreve "POPLAAACH" a decka naskakali do protichemickych kombinez a natiahli rukavice a plynove masky a utekali do izby po survival kity (rodicia merali reakcny cas ....) Biggrin

georgina

29. január 2014 - 10:04

Však vravím - troška paranoje nezaškodí Biggrin ;-).

Ono, extrémy sú škodlivé prakticky vo všetkom.

Ale mať doma na strategických miestach zásobu zápaliek, sviečok a funkčných bateriek sa nám už X-krát oplatilo pri výpadkoch elektriny.
Vedieť poskytnúť prvú pomoc a ošetriť rany je tiež veľmi užitočná zručnosť.
A tak podobne.

georgina

29. január 2014 - 10:09

Väčšina ľudí považuje svoj životný štandart za normálnu vec, ktorú netreba riešiť. Však vojna je dávno preč a máme sa dobre, tak vo co go?

Ale máme tu poučenia z finančného a vládneho kolapsu v Argentíne a z občianskej vojny v bývalej Juhoslávii.

A stať sa môže naozaj čokoľvek.
Dnes už totiž nie je otázka, ČI systém padne, ale KEDY padne.

margesimpson

29. január 2014 - 10:24

to suhlasim, vsak ako vzdy tu mame ako predzvest hlad, nezamestnanost, celkova ekonomicka kriza. Ale z pohladu nasej "europskej mentality" dufam v seriu pomerne rychlych pucov (nieco na styl Tunisu napr. , pripadne nasa zamatova). Skor pojde o vymenu vladnej garnitury. Krv v uliciach na styl Juhoslavie je skor typicka pre rasovu/nabozensku/narodnostnu vojnu. Pri politickej sa kazdy snazi az do poslednej chvile vyhybat tvrdo ozbrojenym zrazkam a "mierovemu bombardovaniu". Ku krvavym zrazkam prichadza len izolovane clovek vs clovek.
Strach vsak zacinam mat z narastajuceho nacionalizmu, kokotlebovcov (nie, nekokcem :-D) a vseobecne nacionalizmu a extremizmu v europe. To je nebezpecne podhubie a la nastup Hitlera.

georgina

29. január 2014 - 10:31

Tiež dúfam, že to prebehne relatívne pokojne a bez prelievania krvi.
Ale ak náhodou nie, tak považujem za rozumné mať aspoň základnú prípravu na katastrofický scenár.

Luba z Calgary

29. január 2014 - 15:55

Ja som obscesivny paranoik ako vysity, planujem a panikarim velmi rada. Co je pre mna fakt zaujimave, ze touto temou som sa nikdy seriozne nezaoberala. Dumam, co mam v zasobach, kedze sme uplne odkazani na potravinove retazce, chvilu by sme prezili. Najviac by nam chybala pitna voda, hned pri najblizsom nakupe kupim balene vody, ktore inac nepouzivam.:-)

Je mi jasne, ze v spolocnosti, v ktorej zijem by doslo k ochromeniu vsetkeho v priebehu par dni. Zase nad tym som uz rozmyslala, system by uplne skolaboval, zasobovanie, doprava, zdravotnictvo...

Nejake zasoby som porobila, ked mal byt koniec sveta, rozum sa mi smial, ale citila som sa lepsie, dokonca som dumala, ako to budeme riesit, ked bude ta niekolkodnova tma, neviem, ci si na tu viziu prerodu do noveho sveta v decembri 2012 pamatate. Smile

Takze moj zaver je, co najskor do domceka na vidieku a byt co najviac sebestacni, ako som spominala v niektorych minulych prispevkoch.

Nech si svet okolo bezi svojim trafenym tempom a ja budem oberat marhule, vojna, nevojna Smile

babun

29. január 2014 - 16:02

tak tak Lubka, a ja budem na teba pri tom kukat cez to francuzske okno, z pracovne, nehodiace sa do vidieckeho stylu, a budem sa tesit na marhulovy beles ROFL

georgina

29. január 2014 - 16:51

Ľubka, ľudia v mestách, odkázaní výlučne na potravinové reťazce, by narazili hneď na druhý deň. V dnešnej dobe totiž veľké markety prakticky nemajú sklady - všetko sa denne dováža a vykladá. Celkové zásoby potravín v meste by sa teda minuli prakticky okamžite.

Samozrejme, na vidieku je väčšia možnosť samozásobiteľstva, hlavne v sezóne.
Ale mnoho novodobých vidiečanov zamenilo zeleninové hriadky za umelohmotné trávniky bez života, jablone, hrušky a slivky vyrúbali a posadili tuje, magnólie a panašované brečtany, miesto kompostu je bazén.

Luba z Calgary

29. január 2014 - 22:25

Hej, cudny zivot zijeme. U nas v Calgary by to bolo o hubu, lebo este aj krb je na plyn. A pri nasich zimach teplo treba. Verim, ze by to manzel nejako vyriesil, musim nejake zasoby dreva zaobstarat. Ale videla som tot asi v tretom susednom dvore velku hromadu, tak ked dojde k najhorsiemu, podelia sa, aj keby nechceli. Smile Sporak elektricky, kurenie - elektrika, plyn, este aj garazova brana sa elektricky otvara. Veselo by nam nebolo.

Ked si niekto takto zahradu spotvori, dobre mu tak, nech umrie od hladu Smile

Luba z Calgary

29. január 2014 - 16:16

VIes, babun, predstavujem si, ako sa k nam dovlecu otrhani, vyhladnuti survivalci a my ich ponukneme marhulovym osuchom a budeme sa strasne cudovat, ze prebehla tretia svetova, tam kdesi za nasim sadom, lukou a potocikom. Budeme mudro pokyvovat sedivym hlavickami, ako ked sa v sesdesiatych rokoch babicky na sibiri cudovali, ze uz niet cára.

babun

29. január 2014 - 16:39

Predstavujes si to velmo dobre, az na tie sedive hlavicky, ja este stale nemam sedive vlasy, a ked budem po babke alebo po otcovi, tak ani celkom mat nebudem, len take meliriky.... A k tym babickam, moj kamarat bol na vyprave geologickej, v ramci vysokej skoly ozaj hlboko na sibiri, nielenze narazil na ziveho losa sposobom takym, ze mu pozeral v nejakej maringotke rovno do tvare a bol ooooobrovsky, ale tam je vsetko nejake obrovske, a narazili na dve chalupky, kde zila rodinka, ktora sa ich pytala, ci uz skoncila druha svetova, lebo Vasil povedal, ze kym sa nevrati, nech tam su, a Vasil sa nevratil...to nekecam, je to pravda a bolo to v 79 roku...to som tak dost odbocila od domceku pod stranou, a uz aj idem pohladat recept na babkin marhulovo tvarohovy beles....béleš

Luba z Calgary

29. január 2014 - 22:26

Ty budes melirova a ja sediva.

SYLVUSH

29. január 2014 - 20:28

Babun, nehľadaj recept, ja mam všetky obľúbené recepty v hlave, len bude aspoň teda mne ťažko, ak mi vypnú elektrickú energiu, lebo síce v starých kachľoch upečiem aj navarím,ale kto mi to vymiesi, keď všetko robím v pekárničke Cray 2 Zasa si budem musieť vyhrnúť tie svoje dlhé rukávy chrániace večne uzimené ruky a miesiť a miesiť a...lebo: urobíme nie kysnutý báleš, ale iba bublaninu a hotovo. Som to vyriešila, že. Som ja hlavička Lol

babun

29. január 2014 - 21:24

sylush, som absolutne nemozny cukrar, ja len take ze liate kolace a strudlu z hotoveho cesta, ale kysnute cesto, ako tak upatlane, potom rukami napatlane na mastny plech, do toho naliat (tvaroh vajcia citronovu koru, cukor, aj vanilkac ci co, ale moja babka citrony tusim nepoznala, ...) a na to naukladat zrele marhulky, mi pripada strasne jednoduche, nez valkanie a prenasanie a pod....musime ta tusim pribrat do domceka pod stranou, na zlozitejsie mucniky Give rose

SYLVUSH

29. január 2014 - 20:33

Zabudla som, tiež milujem zásoby, okrem zeleniny, ovocia v pivnici, tiež ľúbim zaváraniny, lekváre, pečené čaje, sirupy všetkých možných bylinkových a ovocných chutí a vôní. Okrem toho mám kopec rôzneho sušeného ovocia, orieškov a orechov. Howgh, idem Dodkovi masírovať celé telo, kto chce môže prísť sa postaviť do rady, ale robím iba reflexnú masáž Dance 4

babun

29. január 2014 - 21:27

no ako by som to, raz ktosi povedal, ze babun ma zelene ruky, on ti barskde cosi pichne a to rastie a prospieva, on bude generalny cez bylinky, pichol ti takto raz avokado kdesi vonku do kochla, vyrastlo, a rastlo a rastlo a nekvitlo a avokado to nedavalo, isteze by stacilo si najst nejake info, ale babun na take nema nervy a zasadil tam jahody, co rastu cely rok a ozaj, rastli a rastli a este v novembri teplom vytisli zo tri zelene plody, babun bude sadic ROFL

Luba z Calgary

29. január 2014 - 22:28

Jedlo by sme teda nejako vyriesili, ale co s tou vodou, na to dajte tipy.

georgina

29. január 2014 - 22:34

My máme vlastnú studňu. A tá je 100 metrov od rieky, takže vody je v nej aj v čase najväčšieho sucha stále dosť Good

To máme o starosť menej, ale kúrenie nemáme doriešené. Rovnako ako vy - zatiaľ sme odkázaní na dodávku elektriny a plynu.

babun

30. január 2014 - 0:55

Voda, no samozrejme okolo domceka pod stranou potecie potok, resp bude pred domcekom jazierko, a ako udrzat jazierko ciste a nezavadne, to je uz ina kapitola....

Voda uzitkova teda bude vyriesena, ak budeme na tom dobre, a trafime sa do biotopov vazok, ich larvy nam pozeru komare, a rastliny v jazierku a samocistiace veci a pod, to je tiez ina kapitola, ale budu tam ryby, ktore stale neviem slusne zaradit do nasho jedalnicka.....

Ak bude mozne vykopat studnu, to by bolo super, a voda na varenie, kupanie..... by bola tiez poriesena,
ak nie, ako som v povodnom clanku pisala, teda http://www.hovorzaseba.sk/node/227 bude treba vyuzit zensky sarm a potencial, a budeme mat nadrz na pitnu vodu, ktoru nam pravidelne budu docerpavat poziarni chlopi, Dzony alebo Piere, lebo este nevieme presnu destinaciu, a ta bude zamaskovana tak uzasne, ze ju nikto volnym okom nerozpozna....

Tu zase vznika uvaha, ako motivovat Dzonyho alebo Piera, a tuto je namieste prehodnotit nase espritno, eroticko,

V potociku budeme mat domyselnu konstrukciu, kde v nasich terasovych zahradkach bude kedykolvek vody dostatok, pomocou zlaboveho systemu zalievania, a pod domcekom pod stranou, a jeho prilahlych budovach, budu sudy na na dazdovu vodu, ktorou mozeme poriesit tzv. spodne polievanie, zahradky, a tu opakujem, ja som sa tolko nazavarala a nazavarala, ze som ochotna hodiny robit pomocne kopacske prace, teda pozbieram, umyjem, ale ked uvidim pohar zavaraci, utiahnem sa do pracovne, a budem pisat knizku pre deti ROFL

SYLVUSH

30. január 2014 - 18:51

Dobre, babun bude niečo sadiť, babunka bude kopať, ja budem piecť chlebík, rožky a koláče, Georgina bude zavárať, Ľubka si bude užívať? Aj to niekto musí robiť Lol Ešte by som chcela vedieť, či niekto bude aj oblečenie vyrábať, lebo ak bude útok trvať dlho, tak sa nám handričky na tele rozpadnú, ja viem aj šiť aj pliesť aj háčkovať, ale kto bude chovať ovce, ľan a bavlnu? Hm? Hm?

georgina

30. január 2014 - 21:22

Ovce a ľan zvládnem ;-).

Luba z Calgary

30. január 2014 - 21:39

Sylvush, kdeze uzivat, ja to budem riadit a oganizovat Smile Ale ja som dievca aj do voza aj do koca, takze do zahrady, do kuchyne kedykolvek, aj co to usijem, aj strikovanie oprasim, ak bude treba. Dopisujem do krizovych zoznamov klbka vlny. Aj dennik survivelcov pisat mozem.

Zozenieme krosna a z rozpadnutych handriciek budeme tkat koberceky a pevne latky na kabaty.

Ovce, kozy, sliepky, zajace a zverina akehokolvek druhu, kym je ziva, hlasim sa do sluzby. Robit z nej maso, na to nemam, to by sme my hladovali pri najdlhsie zijucich ovcich kmetoch.

georgina

30. január 2014 - 21:41

Ľubi, predsa sliepky znášajú vajcia, ovce a kozy sa dajú podojiť a z mlieka sa dá urobiť syr - takže žiadne hladovanie ;-).

Luba z Calgary

30. január 2014 - 21:44

To som myslela masachtivych. Ja sama nie som vegetarian, len ta premena zvierata na maso mi nesedi. Rezen na tanieri mi uz potom nevadi. Smile Ale ved niektory chlap sa podujme.

georgina

30. január 2014 - 22:17

Hehehe, premena zvieraťa na mäso - no, u môjho MM veru nepochodíš ;-).

Zuzi

31. január 2014 - 12:35

šak ste ma trochu do stresu priviedli, utekala som dnes toaleťák dokúpiť, bo už len 8 kotúčikov v zásobe Biggrin
s tým prežitím by to bolo kapánek zložité, síce máme vlastnú studňu, ale v lete je v nej málo vody, možno by sme mohli variť a kúriť v krbe, treba len dreva nadonášať, už sa zásoby míňajú a keby ste ma vzali do partie, mám jednu vyklápaciu posteľ plnú látok a šiť viem, po babičke starú singerku na nožný pohon by sme oprášili a keby bolo moc zle, bola by som schopná aj premeny zvieraťa na maso (ale asi len perovitej, ako kulacký potomok som babke pri kántrení hydiny musela i keď s odporom, pomáhať) a moj domáci poľovník by nám hádam čosi-kdesi ulovil Smile
ale i tak sa mi zdá, že najlepšie pochodia tí, čo umrú hneď medzi prvými ...

Luba z Calgary

31. január 2014 - 16:53

Zuzi, optimisticky Smile Najlepsi preziju a vytvoria novy krasny svet. No, dobre, trosku sladke, ale ved je piatok. Singerku naolejuj, opras a zarad do survival zoznamu, prosim ta.

Asi nie sme sami, co tymto smerom uvazujeme, tak jedno normalne a jedno take veselsie videjko, obidve skopnute z FB:

http://aktualne.atlas.sk/zdielaju-spolocne-hodnoty-opustaju-mainstream-a...

http://www.youtube.com/watch?v=HqIbefbCthc

Luba z Calgary

31. január 2014 - 16:54

To prve je vlastne clanok, ale urcite sa daju najst aj videa, ale to by bolo na novy blog.

georgina

20. február 2014 - 9:19

Na Ukrajine sa dejú veci, pre istotu pridávam info: http://postapo.cz/nutne-k-preziti/zajisteni-bezpeci/preziti-a-obrana-mes...

loulou

20. február 2014 - 9:54

Na Ukrajine to majú teraz veľmi ťažké. Od začiatku som to tipovala na vojnu a obávam sa, že to tak aj dopadne. Hlavne keď sa Janukovyč radí s Putinom.

georgina

20. február 2014 - 10:07

Však toto.

Ono, rozpútať konflikt vôbec nie je ťažké. Zložité je upokojiť vášne a nájsť riešenie, ako von zo zložitej situácie. Ľudí, ktorí toto dokážu, je všeobecne ako šafranu, a medzi formálnymi vodcami sa vyskytujú len výnimočne.

Čiže - pomôž si človeče, aj boh ti pomôže.
Konkrétne tento survivalový návod, ktorý som teraz linkla, považujem za obzvlášť dobrý, v našom šialenom svete totiž nevieme dňa ani hodiny, kedy prepne našim politikom. Už reakcia na stoličku v parlamente bola hodne švihnutá, a vyslovene hlúpa. Lepšie to už asi nebude.
Občania sú každým dňom v čoraz väčšej miere frustrovaní. Myslím si, že hrozba nepokojov aj v našej malebnej krajinke nie je paranoidnou predstavou.

loulou

20. február 2014 - 10:40

Ja som zasa optimista. My sme totiž národ, ktorý sa prevažne bojí násilia a búri sa akurát tak v krčmách. Ale teoreticky možné je, že sa davová psychóza z Ukrajiny prenesie aj k nám. Len dúfam, že sa také nestane. Verím v to, že náprava u nás nastane odspodu. Ale nie formou revolúcie, ale každý začne od seba. A podľa toho sa zmení aj politická situácia.

georgina

20. február 2014 - 10:45

No vieš, ako je to s pesimistami - sú to iba dobre informovaní optimisti :-D.

Nie, vážne.
Tiež dúfam, že sa bez takýchto aktivít zaobídeme. Ale dúfaj v najlepšie, priprav sa na najhoršie.

V každom prípade - existujú riešenia, ako sa z tejto šlamastiky pokojne presunúť k lešiemu svetu. Riešenia sú (aspoň) dobré a vyskúšané v praxi, takže už sa len treba pustiť do práce.
Zhora to nepôjde, už z podstaty veci. Takže je to na nás. Na každom jednom.

loulou

20. február 2014 - 11:18

Veru, čakať na vhodné podmienky, aby sme sa mali lepšie nefunguje. Treba začať pracovať a následne sa podmienky "zvhodnia" Smile

georgina

20. február 2014 - 11:21

Presne Good