Netiketa

A nech to tu mám pekne pokope, pridám aj najčastejšie námietky, ktorými sa ľudia zvyknú oháňať na svoje "opravedlnenie".

"... ja som nevedel/a!" (nechcel/a vedieť, nezaujímal/a sa, z akéhokoľvek dôvodu som na to kašľal/a...atď.)

V každom ľudskom spoločenstve platia nejaké pravidlá. Inak to nejde – nastal by dokonalý chaos. Nikto nie je povinný sa s tými pravidlami oboznamovať. Ak však z neznalosti (ignorantstva, rebélie, podivnej "zábavy"... atď.) niekto poruší akékoľvek pravidlo v danej spoločnosti, jediný, kto je za to zodpovedný, je dotyčný sám.

Príklad:
http://wanda.atlas.sk/ideme-do-spolocnosti-alebo-co-si-obliect-na-spoloc...
Ak obdržíte oficiálnu pozvánku na spoločenskú udalosť, zvyčajne je na nej v ľavom dolnom rohu uvedené, aký „dress code“, teda spoločenské oblečenie, sa od hosťa vyžaduje. Usmernenie, týkajúce sa oblečenia je záväzné, z čoho vyplýva, že ak predpísané oblečenie nemáte, musíte si ho buď obstarať, alebo sa za neúčasť na podujatí ospravedlniť. V prípade plesu býva toto označenie väčšinou „black tie“, alebo „white tie“. Ak na pozvánke nie je uvedené nič, nejde o elegantnú udalosť a zvyčajne sa jedná o domáci večierok, alebo cocktail party.

Ak sa na spoločenskú udalosť, na ktorú je vyžadovaný "black tie" miesto vo večernej toalete vyberiem v šortkách a tričku s obrázkom Mickey Mouse, tak sa potom môžem poďakovať len sebe, ak ma do sály nevpustia.
Ak sa tam predsa len nejako cez personál prebijem, znova sa môžem poďakovať len sebe, že si na mňa ľudia budú ukazovať prstom a šuškať si, prípadne mi niekto z prítomných rovno príde povedať, že tam pasujem ako päsť na oko.

Prenesiem to do prostredia aj akejkoľvek webstránky, kde môžu ľudia komunikovať.
Nik nie je povinný čítať kódexy na webstránke, ani slušne sa spýtať priamo na stránke, ak (napr.) niečomu nerozumie. Ale ak potom ten niekto niekde narazí na nejaké pravidlo, ktoré na stránke platí – je to jeho problém.

Nie je vinný "vyhadzovač" – ak niekto napr. "vstúpi" na stránku rovno s nepovolenou reklamou (hoci medzi ľuďmi, ktoré niečo také robia, je pomerne dobre známy fakt, že takéto niečo je takmer všade zakázané), jeho príspevok je zmazaný tak rýchlo, ako to len je v možnostiach admina.

Ak niekto príde na stránku a začne (napr.) urážať všetkých do radu, nie je vinný ten, čo na to "ukazuje prstom" (teda slušne upozorní, že sa dotyčný správa nevhodne a že by si mal prečítať kódex diskutujúceho), a nie je vinný ani ten, čo pekne na celú klávesnicu napíše, čo si o dotyčnom myslí (máme slobodu slova, a ak pri tom naplnoklávesnicovaní neprekročí kódex, nie je čo riešiť).

A iste, pravidlá sú všelijaké – napríklad na horu Athos je zákaz vstupu ženám: http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/3036/klastor-na-hore-athos-zenam-v...
Môžem si o tom myslieť, čo len chcem; môžem o tom hovoriť kde chcem, a čo chcem, a s kým chcem; môžem to dať do novín; napísať o tom pamflet, či petície rôzneho druhu a všemožne protestovať – ale nikto z osadenstva ostrova nie je povinný mi vyhovieť. Toto pravidlo tam platí storočia a ja som sa narodila ako žena – mám smolu. Na horu Athos sa zrejme nedostanem.

Znova späť na webstránku – (ktorémukoľvek) užívateľovi nemusí na (ktorejkoľvek) webstránke všeličo vyhovovať. Samozrejme, môže protestovať, môže sa sťažovať, môže navrhovať zlepšenia – ale nik nie je povinný okamžite skákať do haptáku len preto, aby bola dotyčný spokojný.

"... ale on/a si začal/a!"

Ľudia sme rôzni. A len na nás a na našom rozhodnutí záleží, ako sa budeme správať. Absolútne každý dospelý a svojprávny človek rozhoduje o svojich ne/činoch sám. Napísať/povedať: "On/ona/ono je na vine, že ja som ne/urobil/a toto a hento," je obyčajná výhovorka.

Ak sa niekto správa (akokoľvek) nevhodne, nie je nutné, aby som to po ňom opakoval/a. On/a si môže začínať, koľko len chce. Je len na mne, či sa (tiež) rozčúlim a začnem „oplácať rovnakou mincou“.

"... a vari on/a môže?"

To je jeho/jej vec, ako sa on/a správa (a jeho/jej problém je aj to, aké jeho/jej správanie má potom následky).
Tvoja vec je, ako sa správaš ty (a tvoj problém potom zase je, aké následky má tvoje správanie).

"...ale ja som to chcela inak!"

Nikto nie je povinný robiť veci tak, ako ty chceš, a vtedy, kedy ty chceš. Nie si stredom vesmíru (tak ako ním nie je žiadny človek na Zemi) a nik nie je povinný skákať ti okolo zadku.

Navyše - úplne každý má právo vidieť svet po svojom. A ty môžeš tie iné videnia sveta považovať za hlúpe, naivné, smiešne, nezmyslené... akékoľvek.
Ale to nič nemení na tom, že to je tak všetko, čo s tým môžeš urobiť.

"...on/a si myslí, že..., on/a je nahnevaná, urazená, zatrpknutá, rieši si svoje komplexy, závidí... atď."

Čo si myslí, a ako sa on/a momentálne cíti, vie len on/a. Pokiaľ nemáš veľmi spoľahlivú vešteckú guľu (alebo pokiaľ neovládaš telepatiu), toto všetko len hádaš.

Mnoho ľudí považuje svoje dojmy za fakty. Ale medzi týmito pojmami je poriadny rozdiel.

A ešte - väčšina doťahovačiek na diskusných fórach je hlavne o tom, že si mnohí neuvedomujú:

1. je veľký rozdiel medzi vyhlásením typu: „Tvoj názor je taký a onaký“ a typu: „Ty si taká a onaká“ – to prvé je (možno aj vášnivá) diskusia, to druhé je osobný útok;

2. cez písmenká sa prenáša iba 7% informácií, ktoré mienil píšuci odovzdať, zvyšok (teda to, čo sa v osobnom styku prenáša tónom hlasu, výrazom tváre, gestikuláciou, rečou tela... atď.) si čítajúci domýšľa - pričom až príliš často „dosadzuje“ píšucemu svoje vlastné emócie, ktoré v danej chvíli prežíva;

3. nikto zo zodpovedných za stránku nie je povinný skákať tak, ako užívateľ píska;

4. tolerancia a rešpektovanie názorov druhých nie sú synonymá slova súhlas - t.j. to, že s niekým nesúhlasím, ešte neznamená, že mu nejako upieram právo na prejav, názor, existenciu... čokoľvek;

5. ak sa niekto chce silou-mocou správať ako trucovité a urazené trojročné dieťa, a/alebo ako vychovávajúci rodič, je to jeho vec a jeho prezentovanie sa, ale nie je nutné mu pri tom „asistovať“ a na takú „hru“ pristúpiť.