Diskusné fóra

Na začiatok dve prekvapujúce informácie :-D.

1. Diskusné fóra existujú na to, aby sa na nich diskutovalo.
2. Diskusia je o vymieňaní si rôznych názorov na preberanú vec/jav, o argumentovaní a protiargumentovaní. Ak nikto nemá (aspoň trochu) iný názor, diskusia sa nekoná.

Pokračujem v štýle tráva je zelená a nebo je modré - vážne toto všetko považujem za samozrejmosť, ale ako som časom zistila, mnoho ľudí to vníma podstatne inak. Mnoho ľudí sa vyberie do džungle menom internet, pričom nemá ani základné informácie, nemá ani žiadnu príručku, ani mapu, a nevyzbrojí sa ani pilníčkom na nechty.
A potom sa prevelice čuduje, čo všetko sa mu v tej strašnej divočine prihodilo.

***
Základné pojmy

Právo = niečo, čo môžem u/robiť vždy a všade.
Môžem sa ho zriecť (t.j. nevyužiť svoje právo na čokoľvek), ale to ma neoprávňuje vyžadovať od druhých zrieknutie sa ich práv (na čokoľvek).
Povinnosť= niečo, čo musím urobiť, či sa mi to páči alebo nie.
Ak si (akúkoľvek) povinnosť nesplním, je veľmi pravdepodobné, že budem za to (nejakým spôsobom) potrestaná. Možné je aj to, že trest nedostanem – aj to sa stáva.

Práva a aj povinnosti platia pre všetkých.
Nefunguje to tak, že XYZ má iba všetky práva a všetci ostatní majú iba všetky povinnosti.

Tolerancia a rešpektovanie názorov druhých nie sú synonymá slova súhlas.

****

Ďalej - kto, čo, kedy, kde a ako môže písať na diskusné fóra.

Ktokoľvek tu môže kedykoľvek a kdekoľvek napísať príspevok o čomkoľvek (napr.) o hruškách.
Nik však nie je povinný o danej téme aj diskutovať. V komentároch môže ktokoľvek písať (napr.) o jablkách, o mrkve, o spôsobe obživy kolibríkov, o Marťanoch... atď.

Ktokoľvek sa tu môže pýtať kohokoľvek, kdekoľvek a na čokoľvek.
Nik však nie je povinný na danú otázku odpovedať.

Ak niekto (ktokoľvek) osloví v komentári Zuzku, odpovedať môže nielen ona, ale aj Božka, Lenka, Monika, Macko Uško...atď.

Ktokoľvek tu môže napísať: "Neviem, nechce sa mi, nerozumiem, nechcem odpovedať... atď.", a dokonca môže jednoducho neodpísať (na čokoľvek).

Ktokoľvek tu môže písať krátko, rozvláčne, s chybami, vysvetľovať, argumentovať, brániť sa a brániť druhých, používať iróniu a sarkazmus, hnevať sa, protestovať, urážať sa... atď.

Čo nie je zakázané, je dovolené.
Na tomto diskusnom fóre je iba päť zákazov – sú uvedené v kódexe diskutujúceho. Všetko ostatné sa môže...

Za svoje ne/činy sme zodpovední len my - sme totiž dospelí a svojprávni.
Ak sa teda niekto (ktokoľvek) z akýchkoľvek pohnútok rozhodne sem ne/napísať čokoľvek, je to len a len jeho rozhodnutie – nie je to "vina" kohokoľvek písmeniek.

Súvisiaci článok:
Flame war - svätá vojna
Netiketa

Kategória:

Komentáre

Je fajn, ak sa rozlišuje medzi konštruktívnou kritikou a osobným útokom.

Ak mi niekto napíše niečo na spôsob: "Počuj, myslím si, že tuto a tuto robíš chybu..", jedná sa o konštruktívnu kritiku a môžem na ňu reagovať rôzne:
1. uraziť sa (a prípadne začať urážať aj druhú stranu)
2. jedným okom dnu, druhým von (proste ignorovať)
3. zamyslieť sa nad tým a prípadne si vyvodiť pre seba z toho nejaké závery (napr. "Nie, to nie je pravda", alebo "Možno na tom niečo bude...", alebo "A prečo som na to neprišla skôr a sama?")

Ak mi niekto napíše niečo na spôsob: "Ty si taká a onaká, robíš stále toto a hento, mňa to rozčuľuje, neotravuj ma...atď. ", jedná sa o osobný útok.
V takom prípade považujem za najlepšie použiť asertívnu techniku selektívneho ignorovania.

Ešte k základným pojmom.

Verejná webová stránka znamená to, že má na ňu prístup každý, kto má pripojenie na web a stránku nájde. Čítať si na stránke môže (zväčša takmer) všetko.
Ak sa čítajúci rozhodne na danej webstránke aj zaregistrovať (tu je registrácia neobmedzená), môže si čítať a pozerať aj to, čo nezaregistrovaný (zväčša) nemá možnosť.
Verejná webová stránka má vždy nejakého majiteľa a prevádzkovateľa, ktorý ju riadi a udržiava.

Súkromná webová stránka znamená to, že má na ňu prístup len ten, koho majiteľ a prevádzkovateľ stránky pozve. Náhodný "okoloidúci" (teda človek, ktorý stránku len tak nájde pri klikaní kade-tade po webe) zväčša vidí len názvy článkov. Čítať ich nemôže - sú zaheslované.
Ak chce články čítať, musí sa skontaktovať s majiteľom a prevádzkovateľom stránky a požiadať ho o povolenie prístupu a o heslo. Buď ich dostane, alebo aj nie.

"Tajná" webová stránka - alebo tiež intranet znamená to, že človek, ktorý ju chce čo len vidieť, musí najprv patriť do nejakého spoločenstva. Na vstup do daného spoločenstva musí splniť nejaké podmienky, ktoré si určil majiteľ a prevádzkovateľ stránky (napr. musí byť zamestnancom nejakého podniku, kde konkrétny intranet používajú).