Z každého rožku, trošku...

Nechcem, aby to vyznelo ako sťažnosť, ani ako ponosy (to je asi to isté) a ani nechcem, aby to bolo smutné, takže budem sa snažiť to odľahčiť.
Tak si tu žijeme, ja, moja mamina, Dodko a aj manžel drahý. Ja, hm... v pohode, vždy sa snažím s úsmevom, pokojne, milo... jednoducho poprepletať sa životom. Mamina, už od minulého roku (novembra) akútny zdravotný problém. Snažila som sa jej pomôcť, žiaľ dnes už povedala, že to nemá cenu, sama sa žiadala do nemocnice, nevzali ju a to bola na tom fakt hrozne, prečo? Lebo podľa rozboru krvi mala všetko OK, smola, že ju bolelo aj pozeranie a niekoľko týždňov sa od zvieravej bolesti nemohla ani len nadýchnuť. Dnes sa už asi po nejakom týždni denného vyvolávania nedovolala k lekárovi, tak to vzdala... Dokonca mi povedala, že už jej to aj zobrali, počula vzdialený hlas lekára, ale zrazu so sluchátkom tresli a zasa jej to už potom nebrali, skúšala ráno, skúšala na desiatu (naivne sa domnievala, že si lekár môže dávať kávu a teda zodvihne telefón), volala na obed (do väčšiny ambulantných zariadení sa dovoláte až na obed, vtedy objednávajú), a volala aj poobedia, čo už vedela, že už asi to nezdvihnú, lebo však už majú administratívu. Robí jej obrovský problém cestovanie v tomto stave, tak preto sa snažila telefonicky objednať, aby tam nešla len tak na blink. Dodko, toho verím, že v sobotu poriešime pomocou super priateliek. Ten má tiež chorôb už plné zuba a aj ja.
Ja? Ešte sa mi akosi nedarí vybaviť tú poslednú vec a to je vhodné zamestnanie pre seba. Papierik so želaním som založila hlboko do krabičky želaní, ale stále na to myslím a asi tam je ten problém. Už niekoľkokrát som písala zamestnávateľovi, ktorý ma nevzal, že prečo som teda nevyhovela jeho požiadavkám, kde som urobila v CV, alebo v motivačnom liste chybu, ale buď mi neodpovedali, alebo napísali: "zobrali sme vhodnejšieho kandidáta." Aj keď som sa opýtala, čo by mal teda vedieť ten vhodnejší kandidát, stále opakovali rovnakú vetu, nuž veď aj asertívna technika obohranej platne je vhodnou odpoveďou. Veď aj ja túto techniku často používam pri výchove Dodka, resp. už ani nie pri výchove, ale pri jeho smerovaní, lebo on je už krásny a výnimočný mladý muž.
A tak si tu dumám... Kde robím chybu, kto ma naviguje? Ako by som mala napredovať v osobnom, ale i pracovnom živote? Kde sa popýtať o rady, žeby na Lampárni? hm... tú nám zrušili, tak niekde u nejakého konkrétneho politika? Napr. niekoho kto má na starosti zdravotníctvo? Opýtam sa, či ak má niekto v poriadku krv, má nárok vôbec na vyšetrenie? Ak niekto nemá teda v krvi tie veci, ktoré signalizujú bolesť, tak ho nič nebolí? Ako je to možné, že moja matka už tretí mesiac predstiera bolesť, no mala by som jej fakt dať na holú a ocinovi povedať, že prečo sa o ňu stará, keď podľa výsledkov krvných testov jej vlastne nič nie je?
Alebo sa opýtať niekoho kompetentnejšieho, prečo lekárka Dodkovi bez akéhokoľvek iného overovacieho vyšetrenia píše už skoro mesiac v kuse rôzne druhy antibiotík, ktoré mu ja už niekoľkýkrát odmietam dávať, lebo to, čo má nie je možné vyliečiť antibiotikami. Alebo ako vysvetlím odbornému lekárovi, že Dodko aj pri najlepšej mojej ale aj jeho vôli nedokáže dodržať určitý režim, konkrétne (nepiť od 16:00 hod), keď doteraz som mu do hlavičky vtĺkala aj vtĺkam piť, piť, piť a počuje to stále a všade, vo fitku, v chránenom pracovisku, doma, dokonca aj dnes na pošte. Okrem toho má svoj určitý režim (nakoľko je autista, resp. človek s črtami autizmu) a nie je jednoduché ho za mesiac zmeniť. Pokúsila som sa pánu doktorovi vysvetliť, čo to o autizme, ale neúspešne. Žiaľ, ak toto nedodržíme, tak prichádzajú určité nevýhody ohľadne zdravotného materiálu a že si tento musím platiť, inak by mi bol platený z poisťovne, lebo, nuž lebo medveď. Nie je tu smajlo s dlhým nosom geo? Tak si totiž pripadám. Okrem tohoto idem znovu do boja s UPSVaR, nedokážu totiž pochopiť, že človek zbavený spôsobilosti na právne úkony nemôže mať pracovného alias osobného asistenta. Veď ten asistent ho nebude nútiť podpisovať právne zmluvy, s asistentom sa chodí do kina, ku kaderníčke, na krúžok, na prechádzku, do divadla a podobne. Na tieto veci nepotrebuje Dodko občiansky preukaz, teda neviem čo s týmto má tá jeho nespôsobilosť. Keď som to pani vedúcej na úrade povedala, odvetila mi jednu smiešnu vec: " Už teraz vám viem povedať, že asistenciu Vám náš úrad neschváli, ale podajte s odvolanie na ústredie, kde Vám možno náš nadriadený a zároveň kontrolný orgán tento schváli." Rehotala som sa jak paradajka na slnku. Asi takto Na tom úrade musia byť teda školené jasnovidky, tak preto som sa tam nedostala pracovať, nie som obdarená touto vlastnosťou. Tá milá pani už minulý mesiac vedela, že mi ich úrad asistenta neschváli, ale ústredie (medzi riadkami) schváli. Ja som teda ale, zabudla som sa jej opýtať, keď tak ďaleko do budúcna vidí, kedy sa zamestnám, to sú tie moje opozdené reakcie AJ ja som občas retardovaná. Mierne postihnutá sme celá rodina a sme na to patrične hrdí. Hlavne môj drahý manžel medzi kolegami tvrdí, že je vadný, lebo ak by bol zdravý, tak si nezvolí túto cestu (začal podnikať) A som šťastná, že netají, že máme takého výnimočného syna. Dodko je naozaj úžasné dieťa, úžasne často kladie rovnaké otázky, úžasne často mu treba hovoriť rovnaké veci, úžasne často má nábeh na hnev, úžasne často mu treba vysvetľovať, že hne je iba emócia a netreba ju často používať. On sa vytočí aj z toho, že pani, ktorú púšťame má oblečenú čiernu bundu. A ja sa úžasne často pristihnem pri tom, že mu neviem napochytre niečo múdre odvetiť a preto mám v aute zásobu bylinných cukríkov bez cukru Aby sa mi nebabral do vedenia auta, tak má svoj hračkársky volant, pripevnený na palubnú dosku, ktorým môže reálne točiť, brzdiť a trúbiť (našťastie trúba píska jemne). Občas ten volant zabudnem "vymontovať" z auta a potom napr. u technika prichádza k smiešnym situáciám. "Toto je autoškola?" Nie, iba auto s druhým volantom. "???" Nuž môj syn sa počas cesty musí nejako baviť. Až potom technik pochopil. Ja som sa už šúľala po zemi. Moja kamarátka mi už povedala, že mám šťastie, že som pekná, lebo by som už od nejakého chlapa dostala po pap...uľke. Nuž, ja rada provokujem. Dodko tam má na zemi aj pedále, raz si môj známy opravár auta sadol na sedadlo spolujazdca a išiel zapojiť auto do notebooka a pohľad na nohy... Teda, šak toto si čo za novinku urobila, Ty si ideš auto prerábať na autoškolu? Som Ti ho predal, som si myslel, že ho potrebuješ na vozenie chorého chlapca. A ja, no a nie? Šak nech sa chlapec učí, neskôr bude šoférovať sám. Zasa iba divný pohľad a ??? Zasa som sa začala rehotať. Veď to má z PC hry... Ahaaaa, si koza. Meeeee.... Čo viac mi k životu treba?
Aj dnes v OZ máme takú miestnosť, kde sa cezpoľné stretávajú, urobia si kávu, čaj, najedia sa a podobne, prečkajú zlé počasie do obeda, kým sú deti v škole, alebo v práci. Prešívala som kamarátke nohavice, chudne a chudne, cica už teraz je z nej. Kamarátka, že nešije to, stroj som prevrátila na bok a nevedela som tam znovu vložiť člnok a kamarátka, šak ho tam nedaj, keď tam nechce byť, rešpektuj jeho želanie. No a nerehoc sa... Ja som mala dnes silnú svalovicu, masírovala som v piatok dosť veľa detí aj dospelých. Neviem, taký masírovací piatok, nezvyknem to robiť, ale začala jedna mamina a už tam boli nastúpené tuším 4? Išla som z WC a máme tam jednu asistentku k jednému klientovi, klient na ňu vždy kričí z WC: "Majka, poď mi zdvihnúť gate." tak ja dnes: "Majkaaaaa, poď mi zdvihnúť legíny." Majka: Ja som platená pánom (povedala meno klienta). A ja, že tak Ti dám hodinovú taxu plných 2,70 bez dane a zdvihneš mi ich? Nuž rehotala sa, ale keďže ja som naozaj mala obmedzený pohyb, tak mi ich zdvihla. Takéto my sme maminy. Aby nám neharašilo v hlave (nemyslím ten harasmenth-sa to píše?), tak sa rehoceme. dobre nám je, ak by bolo lepšie nevydržíme. Vďaka za stránku a za vás všetky, ktoré to dočítate až sem.