Proti škole

Práve pre túto pravdu sa mi páči táto myšlienka http://www.skolafantazia.sk/skola/myslienka-skoly/metody-ucenia.html a samozrejme aj Montessori, Waldorfská škola a podobné veci. Myslím, že my rodičia máme tú voľbu, viesť dieťa správne životom. Týmto som si prešla zo Zuzuľkou, chodila na osemročné gymnázium. Bola v triede, kde boli samé (ako to slušne povedaťhm...) deti z "lepšie" zarábajúcich rodín, samí lekári, právnici, a podobne. Stálo ma veľa úsilia, aby som ju presvedčila, že je naozaj nadaná a patrí tam, len hold jej rodičia sú iba obyčajní ľudia s jedným postihnutým dieťaťom. A potom to porovnávanie si oblečenia, taká značka, hentaká značka, mne to bolo jedno, bola som rada, že mám vôbec na ovocie a na skromné jedlo, keďže som kariéru nechala tak a venovala som sa deťom, čo nikdy v živote nebudem ľutovať. Potom sme našli na to jeden gríf a to, Zuzka sa naučila, že pokiaľ si niektorá z jej spolužiačok kúpi značkové tričko, ona má za tú sumu tri normálne s obrázkom. Aj tak sa všetko vyrábalo v Číne (aj vyrába). Okrem toho sme v TT bývali vo štvrti, kde bývala prevaha spoluobčanov s tmavšou farbou pleti a denne bola Zuzka atakovaná ich hlúčikmi detí, musela som ju chodiť čakávať na zastávku, alebo keď chodila domov pešo, tak som musela ísť aj 500 m od domu, aby sme sa vyhli nejakému hlúčiku našich spoluobčanov. Teraz nech mi niekto povie ako som ju mala naučiť tolerancii ku všetkým menšinám, ako som ju mala naučiť empatii k týmto menšinám, ako som ju vôbec mala naučiť, aby sa vedela sama seba obrániť, keď som s Dodkom nestíhala ju prísť počkať a prišla domov s červeným fľakom na oboch lícach, ufúľaná od blata, s roztrhanými nohavicami, a kde som sa mala ísť sťažovať, na lampáreň??? Ale odbočila som dosť od témy. Som rada, že existujú aj iné typy tzv alternatívne typy škôl. Samozrejme musia sa platiť zo svojho vrecka, lebo myslím, že sú všetky súkromné. Tiež som trochu pričuchla ku školstvu, môžem to ukázať aj z trošku iného uhla pohľadu. Teraz má učiteľ oveľa viac administratívy, musí vyplňovať rôzne sebareflexie, papiere, papiere o papieroch a ešte oveľa viac, na vyučovanie sa už nemá čas ani pripraviť a za 45 min musí do setí nahustiť neúmerné množstvo vedomostí, ktoré nemá šancu skontrolovať inak ako testami, písomkami a podobne... Nie, neobhajujem ich aj tam je Učiteľ a učiteľ, každý z nich je iný, niekto je charizmatická osobnosť a vie naučiť skvelo a zaujímavo aj obyčajnú matematiku a niekto aj keby sa pokrájal (neviem, či o to má vlastne záujem)nenaučí deti nič.
Tiež by som bola šťastná, ak by pomohol štát zrealizovať domáce učenie alebo viac podporoval alternatívne typy škôl, kde by sa nemuseli platiť nekresťanské peniaze, veď dane sa odvádzajú, prečo sa nepoužívajú na takéto dôležité veci, ako sú zábavné školy, kde sa môžu deti bez stresu baviť.
Aj v tejto oblasti som si hľadala prácu, nakoľko mám vyštudovanú aj pedagogiku a didaktiku i psychológiu, lenže predpisy pre prácu sú tak veľmi oklieštené, že keďže som štátnicovala z materiálov a technológií a konkrétne z technológie zvárania a obrábania, tak môžem vyučovať iba tieto odbory, môžu ma zobrať aj na základku a učiť matematiku, lenže dostanem najnižší plat ako nekvalifikovaná, čo koho do toho, že matematiku milujem a viem ju deťom vysvetliť a že by možno deti dostali človeka, ktorý by im dal možno aj dušu, len aby ich to naučil na príkladoch zo života, z reálu, polopatisticky vysvetliť, keď žiaľ nemôžem učiť lebo medveď. Už dlho premýšľam ako na tento hyenizmus na Slovensku vyzrieť, ale nedarí sa mi, zatiaľ aspoň čítam zem&vek a snažím sa podporovať rôzne alternatívy v živote. Ja však verím, že raz bude dobre a verím, že ľudia sú dobrí, dobro je v nich a verím, že sa to takto podarí... Howg

och Geo, precitala som si clanok 2x... skutocne excelentny. fakt.
preniesla som sa do prvych piatich rokov na zs mojej dcery - prve tri - uzasna ucitelka, motivovala tych, ktorym sa nechcelo, motivovala tych, ktori proste nevedeli, nechapali a do hlavky im ucivo proste liezlo tazsie, motivovala tych, ktori boli rychli, aby sa na hodinach nenudili a nevyrusovali. nevedeli sme, co su to poznamky, ci oznamenia typu - nedava pozor, nevie, nerobi... robili vsetci, kazdy s ohladom na svoje danosti, schopnosti, vedomosti, chut... ocarena ucitelkinym pristupom triedu zapojila i do sladkych vianoc aramany. triedna zburcovala i ostatnych na pomoc. s chlapcom, ktoremu sme pomahali mala trpezlivost, tahala ho z patoriek na dvojky, ucila sa s nim vo svojom volne, ked nemal za co prist do skoly, sla pre neho a zaplatila mu i listky na dni, kedy fakt nemali peniazky... skutocne uzasna zena.
vo stvrtom rocniku dostali deti inu triednu. novu. mladsiu, no i tak nahnevanu na osobny pristup byvalej triednej. neviem, mozno ja a mozno i moja dcera sme jej nastavili ake take zrkadlo. a ona nam samozrejme. beznym jazykom v triede sa stal anglicky, co mi nevadilo. ak sa vyjadrovala v slovencine - tak len v prisloviach, porekadlach, ako mi doslo neskor - aby ju nik nemohol za slovicka chytit. jej motivacia bola - bozteky pre chlapcov, odmerany ton hlasu pre dievcata. chlapci mohli vsetko, dievcata, pokial neboli detmi inych pedagogov, ci uplakane, nic. moje dieta uplakane moc nie je, je utiahnuta a ticha. dozvedala som sa nepekne veci o svojej dcere od inych rodicov, dokonca z inych tried. snazila som sa to riesit a nasledne na to mali deti triednicke hodiny, na ktorych sa moje dieta muselo ospravedlnovat. bolo bezne, ze chlapec, taky samozvany vodca triedy moje dieta castoval menami ako krysa, sprosta bloncka, debilka a podobne... sla som slusne za nim, opytat sa, ci je to ok... nasledkom toho, opat triednicka a ospravedlnovanie mojho dietata, kym sa chlapci s pocitom pre spravodlivost nepostavili. putovali do riaditelne i s mojou dcerou. tak som tam nasledne putovala i ja a ziadala vysvetlenie... nedostali sme ho. NEMAM PEDAGOGICKE VZDELANIE, PRD O TOM VIEM. dozvedela som sa, ze sa bola stazovat i svagrina - len preto, ze triedna riesila moju dceru v triede mojej netere. svagrinej sa to dotklo... dieta ucim viac-menej doma sama - lebo na skole vladne system - pedagog vysvetli raz a dost. ale ked sa jedna o strajk ucitelov - omielaju 200x...
je mi skutocne luto, ze dieta do inej skoly nechce - ma problem so zvykanim na zmeny. je mi skutocne luto, ze je taky system, aky je. je mi skutocne luto, ze deti vedia byt krute, ale dospeli, ktory by ich mali usmernit ich v tom vedia vedome podporit a napriek tomu, ze su pedagogovia - dokazu z rozdielov medzi detmi spravit rozdiely priepastne.
teraz je dcera piatacka - trpela bolestami hlavy, telocvikarka to ponala ako krutu hypochondriu. nasledkom urazu hlavy mojej dcery sme zistili, ze bolesti hlavy su viac ako pravdepodobne, nakolko jej nasli tumor, i ked nezhubny, ale robiaci neplechu. neoperovatelny. vraj na zlom mieste. k tomu prudko riedke kosticky, cize zakaz vsetkych cinnosti okrem beznej rozcvicky. a zrazu z prudkeho odsudzovania a pranierovania maleho hypochondra sa preslo do kruteho extremu - chuuuuuuuudatko... niekedy mam pocit, ze chcem dieta ucit doma sama. nie viest ju za ruku zivotom, nie odzivat jej lekcie. len uchranit ju pred nejakou tou masazou vlastneho ega ludmi, ktori su tam len preto, lebo sa inam nedostali... ale to som uz asi odbocila...

Geo dakujem za linky i za odpovede... idem citat, si poklad

Home schooling
Som odchovanec starej socialistickej školy. Nerozmýšľali sme, že do školy chodiť musíme. Rodičia išli do práce, my do školy. Stretla som učiteľov skvelých aj slabých, mala som fajn spolužiakov, aj tých menej fajn. Spomienky mám vcelku pozitívne.

Poznám pomerne dobre všetky stupne kanadskej školy, od jasličkového veku až po univerzitu, je to druhý extrém úplne vo všetkom. Nejdem to rozpisovať, bolo by to na samostatný blog.

Obidva systémy su podľa mňa nevyhovujúce.

Alternatívna škola potrebuje alternatívneho učiteľa a alternatívneho rodiča, to jest oveľa zanietenejšieho, vzdelanejšieho ako normál a musíme vedieť, čo chceme alternatívou dosiahnuť. pravdepodobne vždy bude platená.

Okrem toho som mama troch deti a robím s deťmi. Asi neexistuje téma, o ktorej by som viac uvažovala,ako školy a vzdelávanie. A prišla som k záveru, že dnešné “kamenné” školy sú prežitkom. Keby som mala možnosť, volím home schooling a to pre všetky deti. Vyjdime z prvého už spomenutého predpokladu – rodič je prvý vychovávateľ, do určitého veku je za dieťa zodpovedný, tak je zodpovedný aj za jeho vzdelanie. Najlepšie svoje dieťa pozná a vie, čo je preň vhodné.

Hodnotenie, to je trošku problém. Musia byť nejaké všeobecné kriteria, lebo dieťa bude chcieť ísť povedzme na univerzitu, dnes už je to jedno, či do Bratislavy, Stockholmu alebo Hongkongu, teoreticky má šancu dostať sa hocikde. Tak, keď nebudeme deti hodnotiť, potom budú potrebné vstupné testy, zase ani univerzity nie sú schopné otestovať obrovské množstvo uchádzačov, preto je tam prvé sito na základe výsledkov zo strednej školy. Rovnako stredná škola môže prijať len nejaký počet detí, nemôže pozvať na príjmačky tisíce, zase posudzuje výsledky zo základnej školy. Dalo by sa to možno vyriešiť internetovými testami, ako dnes sú napríklad jazykové.

Domáca škola má v Kanade pomerne silné zasúpenie. Vyberiete si vypracovaný program, ktorý vám vyhovuje. Takto na jar robia všetku internetové školy veľký veľtrh, kde sa môžete s ich predstaviteľmi porozprávať, pozrieť si curriculum, spôsob výučby a všetko ostatné. Potom si buď si na začiatku roka vyzdvihnete všetky materiály a dieťa potom posiela poštou vypracované projekty a dostáva odozvu. Alebo dieťa sedí pri počítači a učí sa formou konferencie povedzme na skype. Alebo dieťa pracuje na počítači samostatne a učiteľ mu je denne cez internet k dispozicii, na dovysvetľovanie. Učiteľov platí štát, keďže vaše dieťa nechodí do školy a nevyužíva jej priestory, štát vám pri homeschoolovaní jednorazovo vyplatí asi $1500 na rok, čo je vypočítaná suma, na pomócky, ktoré normálne dieťa dostane v škole, keď tam chodí. aby ste si kúpili pomôcky, zaplatili nejaké doplnkové krúžky, športové alebo umelecké.

Problém je, že s dieťaťom musí niekto byť doma, takže ak musia pracovať obidvaja rodičia mimo domu, nie je home schooling možný.

Predstavte si, že zrušíme školy, ušetrí sa na budove, jej údržbe, pomôckach, papierových učebniciach. Peniaze sa investujú do perfektných interenetových výučbových projektov, hardwaru, každé dieťa dostane školský laptop. Vyberiete si z mnohých ponúkaných programov, ktorý vášmu dieťať vyhovuje.
Dieťa pôjde svojím tempom. Šikovné sa bude denne učiť 3 hodiny a popri tom môže maľovať, tancovať, učiť sa jazyky, alebo hrať profesionálne hokej. Pomalšie sa bude venovať škole hoci celý deň, po 15 minutách s prestávkami. Vaša hudobne nadaná šesťročná sa najprv naučí písať noty až potom písmenka a čo. Deti sa budú združovať na základe záujmov, nie preto, že patria do tej istej spádovej školy. Ušetríte čas na presun do a zo školy.

Ostanete s dieťaťom doma, aby ste na základe vám vyhovujúcom školskom programu ho spoluvzdelávali, alebo ho umiestnite do zariadenia ku mne. Budem mat školskú miestnosť s miestečkom pre každého. Neposedného prváka pošlem po tridsiatich minútach vyblázniť s na dvor, hĺbavá šiestačka s headphonmi na ušiach môže nerušene pracovať na svojom literárnom projekte hodiny. Nemusí skočiť do matematiky, alebo sa rýchlo prezliekať na telesnú. Súrodenci môžu byť spolu, prvák môže robiť počítacový program s ôsmakom, predškoláčka môže maľovať so svojou osemročnou kamoškou. Rodičia dostanú z internetovej školy pravidelne týždenne informáciu o progrese. Bude len dieťa jeho zvolený školský program a ja budem nieco ako supervisor, dospelý dozor pre prípad potreby pomôcť, poradiť, nakŕmiť, pohladkať, zabezpečiť bezpečné prostredie, vhodné doplnkové aktivity, pobyt vonku a umožniť rodičom, aby mohli ísť do práce. Problémom sú výtvarná, hudobná a telesná výchova, prvé dve si viem cez internet predstaviť. Má dnes ešte telesná význam? Nebude lepšie, ak sa dieťa bude v ušetrenom čase pohybovať, ako mu to vyhovuje, či behať vonku, či tancovať, alebo plávať, ako povinná telesná?

Každé tri roky dieťa urobí progresové testy, a zvolený program spolu s dieťaťom prehodnotíte, či priniesol očakávané výsledky.

Nie celkom, na to som ja prilis organizovana. Ja som za skolsky odborne pripraveny program, ale sity na mieru. Mozno aj toto je velmi odborne pripravene, neviem. Zavisi samozrejme od toho, aku ma tvoje dieta predstavu, co chce v zivote robit, ako a kde chce zit. Vysledky v matematickej forme a diplomy su stale rozhodujucou sucastou prijmacieho procesu na dobru univerzitu, ci pozvania na pohovor do zamestnania. Mozno to tak vela nehovori o cloveku, ale je to predsa hmatatelny dokaz toho, ze nieco bol schopny pre seba urobit, nieco dokazal.

Ja si len myslim, ze skoly ako budovy su zbytocne a vzdelavanie doma by bolo ovela flexibilnejsie a lepsie napasovatelne na individualitu dietata.