Farma zvierat je bájka, ktorej dej sa odohráva v neurčitom čase v Anglicku a hlavné postavy sú zvieratá. Napriek tejto dosť nezvyčajnej forme autor popisuje tienisté stránky totalitných režimov. Úžasne vystihol povahy, myslenie a postupy vodcov v takýchto systémoch.
Pri čítaní zas a znova žasnem, ako Orwell presne popísal komunizmus – systém, kde sú si najprv všetci rovní, ale postupne je väčšina rovných ovládaná niekoľkými ešte „rovnejšími“, čo má za následok vývoj až k totalite.
Farma je tu symbolom pre štát, ktorý je naprv jediným miestom, kde môže byť človek slobodný, ale postupne sa stáva väzňom.
Pôvodne dobrá myšlienka sa totiž premení na zlo, páchané na zvieratách, ktoré so svojimi skúsenosťami a vedomosťami nie sú schopné samé sa brániť. Slepo nasledujú svojich vodcov a poslúchajú ich na slovo.
Starý kanec Mojžiš najprv naučí svojich priateľov pieseň „Zvieratá Anglicka“ a tým položí základy tzv.animalizmu. Hlavnými znakmi je nepriateľstvo ku človeku a naopak láska k zvieratám. Mojžiš pripraví pôdu pre revolúciu, v ktorej dôjde k vyhnaniu majiteľa farmy, pána Jonsona, a prevzatiu moci zvieratami. Prasatá napíšu sedem prikázaní a každé zviera je povinné ich dodržiavať vo svojom i spoločnom záujme. Spravovaním farmy sa poveria - aké prekvapenie - prasatá. Najprv farma dobre prosperuje, vďaka čomu si zvieratá ani nevšimnú, že podmienky pre život sa nezmenili a ani prídel jedla sa vôbec nezvýšil.
Postupne dochádza k upravovaniu siedmych prikázaní v prospech prasiat.
Pri akejkoľvek snahe proti niečomu protestovať, je zvieratám všetko odôvodnené zdanlivo inteligentnými argumentami. Ich skutočnú nelogickosť a dogmatizmus však zvieratá nie sú schopné odhaliť, lebo sú hlúpe a nevzdelané. Tak je možné presvedčiť ich, že všetko, čo sa im zdá zlé, je vraj pre ich život vlastne najlepšie.
Keď sa nakoniec prasatá nasťahujú do Jonsonovho domu, kde si užívajú luxus, začnú sa obliekať a chodiť po zadných nohách, porušia tým niekoľko pravidiel naraz. Prasatá dokonca pozvú na večeru zopár ľudských farmárov zo susedstva. Pri pohľade do okien zvieratá nerozoznávajú rozdiel medzi človekom a prasaťom. Uvedomujú si, ako boli využívané.
V diele je veľa postáv, ktoré stoja za povšimnutie. Najvýznamnejšie je prasa Napoleon = diktátor. Najprv vládne so svojim priateľom Kulišom, ale už od začiatku sa usiluje o samostatnú vládu. Pri vhodnej príležitosti poštve všetky zvieratá proti Kulišovi a sám, za pomoci svojich siedmych zlých psov, sa určí „Veľkým vodcom“. Má všetko perfektne premyslené. Príliš nehovorí, ale za svojim názorom si stojí a dokáže ho na mieste obhájiť a zdôvodniť. Nevzdelaným zvieratám nezostavá nič iné, ako so všetkým súhlasiť.
Celá kniha aj v nepatrných detailoch korešponduje so skutočnosťou. Môžeme nájsť paralelu medzi starým Majorom a Karolom Marxom (spoločne s Engelsom). Obaja sú považovaní za ideológov. S pôvodným zámerom bola vytvorená spoločnosť ľudí, kde nebude vlastníkov. Ľudia v takejto spoločnosti by pracovali len pre seba a nie pre niekoho iného. Ich idea bola neskôr upravená, podľa potreby vládnucich zneužitá, a stala sa otrasným nástrojom moci.
Orwella teda musíme oceniť hlavne za domyslenie celej tejto problematiky, pretože s Marxovou ideológiou, ktorá vznikala v polovici 19. storočia, bol určite oboznámený, ale konečné dôsledky a problémy z nej vyplývajúce si musel domyslieť sám. Obe prasatá, ktoré sa stali vodcami spoločenstva na farme môžeme porovnávať so Stalinom či Leninom. Obdivuhodné je i zachytenie takého detailu, ako dokazovanie si lepších výsledkov. Pochodovanie zvierat (Májový úvod), aby vzdali hold práci, ktorú samé vykonali.
Zaujímavé je tiež zachytenie revolúcie a zmeny následného systému moci. Došlo k revolúcii, vzbure proti diktátorovi, chvíľu fungovala ozajstná demokracia. Všetci si boli rovní a rešpektovali jeden druhého. Neskôr začala z masy vystupovať skupina nadriadených. Došlo k vláde oligarchie, ktorá sa legitimovala svojimi duševnými schopnosťami. Na záver sa z tejto skupiny vyčlenil diktátor (vodca) a celý kolobeh by sa mohol donekonečna opakovať.
Toto je asi najdôležitejšia vec, na ktorú chcel autor v diele upozorniť, pretože otázka vodcovských elít sa neobjavila iba v režimoch lavicových, ale tiež v režime extrémne pravicovom. Orwell týmto dielom, ktoré napísal v 1944, tiež chcel varovať pred úskaliami totalitných režimov.
To bol hlavný dôvod, prečo boli Orwelove diela v bývalom východnom blogu zakázané.