Moje problémy, tvoje problémy, naše problémy

Veľmi často si všímam, že ľudia veľmi radi riešia cudzie problémy (a to väčšinou vtedy, ak sa ich nikto nepýtal a nežiadal radu). Ono by na tom v podstate nebolo nič zlé, len mnohokrát tým ľuďom potom nezostáva čas na riešenie ich problémov.
Predpokladám, že to je hlavne tým, že cudzie problémy sa riešia veľmi ľahko (najlepšie sa vychovávajú susedove deti), ale na riešenie tých svojich treba vynaložiť čas aj námahu, a to sa nie každému chce.

Aj tak je ešte pomerne v poriadku, ak si tí ľudia aspoň uvedomujú, že sa nejedná o ich problémy.
Často sa však stáva, že považujú svoje problémy za cudzie (klasický príklad: "On ma nedokáže urobiť šťastnou, je to mrcha chlap!") a cudzie za svoje ("Moja šéfka je taká a onaká, prečo len nemôže byť taká ako ja chcem? Keby mala aspoň trochu snahy!").

Ak vidíme nejaký problém, je dobré si najprv ujasniť, čí vlastne je, a pri ne/riešení dôsledne medzi nimi rozlišovať.
Existujú totiž tri druhy problémov.

1. Moje problémy
"On ma nedokáže urobiť šťastnou, je to mrcha chlap!" Ak pôjdem do hĺbky, časom (pričom nie je určené, ako dlho to bude trvať) pochopím, že byť šťastnou je plne v mojej moci - a výlučne v mojej. Iní ľudia sa môžu aj poslížikovať, nič s tým nespravia.
Takže v prípade mojich problémov je v mojej kompetencii 100% riešenia.

2. Tvoje problémy (tj. cudzie)
"Moja šéfka je taká a onaká, prečo len nemôže byť taká ako ja chcem? Keby mala aspoň trochu snahy!"
Šéfka je taká aká je, na svoje konanie má dôvody, ktoré ona považuje za správne, niečo s tým môže urobiť len ona sama, ja sa môžem aj poslížikovať, nezmením ju.
(Samozrejme, to, že ma šéfka vytáča, je môj problém, ten riešiť môžem, šéfku však nie. V skutočnosti ma totiž nevytáča šéfka, ale vytáčam sa ja sama, treba teda zmeniť môj prístup.)
Takže v prípade kohokoľvek iného problému je v kompetencii dotyčného 100% riešenia.

3. Naše problémy
Manželský pár chce ísť na dovolenku - ona k moru, on na hory. Majú spoločný problém.
V jej kompetencii je 50% riešenia, v jeho tiež 50% (hovorí sa tomu kompromis).
Vtip je v tom, že si každý sám určuje, kde je vlastne jeho 50%. Takže ak je žena ústretová, má nastavených 50% hodne vysoko (a muž to potom môže vnímať ako nátlak), a ak je muž zase ťažký intorvert, má svojich 50% na úrovni ženiných takých 15% (a žena to potom môže vnímať ako ľahostajnosť a nezáujem o spoločné riešenie).
Aby to bolo ešte zábavnejšie, v rôznych situáciach môže mať jeden a ten istý človek svojich 50% nastavených úplne odlišne. Napríklad žena je síce v prípade voľby miesta dovolenky ústretová, ale čo sa týka výchovy detí, či prác v domácnosti, má 50% hodne nízko. Takže dobré riešenie (teda také, s ktorým sú spokojní obaja aktéri) treba prispôsobiť aj danej situácii, aj aktérom.
Spoločné problémy sa netýkajú len manželov. Vyskytujú sa všade, kde je nejaký vzťah (trebárs aj krátkodobý a povrchný): rodič-dieťa, učiteľ-žiak, podriadený-nadriadený, čašník-zákazník, predavačka-kupujúci... atď.

Riešiť cudzie problémy za dotyčného je na dve veci. Problém tak či tak nevyriešim a navyše si ešte často vyrobím vlastný (keď nič iné, tak frustráciu).
To, že niekto nerieši, alebo rieši zle, alebo robí čisté voloviny, nie je dôvod na to, aby som sa správala rovnako.

Ďalšia vec je tá, že od každého sa môžeme niečo naučiť (keď nič iné, tak to, že takto to robiť nechcem). "Učiteľ" môže byť aj posledný bezdomovec, mentálne retardované dieťa, človek v kóme a dokonca aj mŕtvy človek. (Nielen z toho, čo zanechal v písomnej forme. Jednu z mojich najväčších životných "lekcií" som dostala na jar pred štyrmi rokmi od nášho veľmi dobrého priateľa, keď spáchal samovraždu. Bol dokonale a definitívne mŕtvy - a aj tak ma učil, a učil ma veľmi dôležité veci. Nie, nebol to duch, nehovoril so mňou, len som "vďaka" jeho smrti pochopila to, čo by som inak pochopila asi až omnoho, omnoho neskôr - ak vôbec.)

O pravej podstate problému, o zástupných problémoch a rôznych spôsoboch ich riešenia napíšemv pokračovaní, už je to dosť dlhé.

Včul by som rada vedela - čie problémy vlastne riešite?

Súvisiaci článok: Podstata a riešenie problémov

(Písané pre nanicmama.sme.sk 10.10.2012)