Muhammad Yunus (nar. 1940), známy pod prezývkou „bankár chudobných", je zakladateľom Grameen Bank, banky určenej pre financovanie potrieb chudobných a najchudobnejších ľudí. V roku 1972 sa rodený Bangladéšan Muhammad Yunus, dovtedy profesor na univerzite v USA, rozhodol vrátiť do svojej vojnou spustošenej vlasti, aby jej pomohol pri obnove. Situácia v Bangladéši sa ale ani po vojne veľmi nezlepšila a navyše ju v roku 1974 postihol hladomor. Yunus bol bezradný, nevedel, ako má pomôcť bežným ľuďom. Jeho akademické ekonomické poučky nemali žiadny význam tvárou v tvár realite.
Jedného dňa uvidel ženu, ktorá vyrábala bambusové stoličky. Sadol si k nej a dlho sa jej vypytoval, ako žije. Mala na rozdiel od mnoho iných dedinčanov prácu, a teda aj nejaký príjem. Príjem bol ekvivalent dvoch amerických centov na deň. Žena mu vysvetlila, že nemá dosť peňazí, aby si kúpila bambus, a tak si surovinu musí požičiavať od obchodníka, a tomu potom musí hotové výrobky predávať s malým ziskom. Yunus sa potom spýtal, koľko stojí bambus na jednu stoličku a žena mu odpovedala, že 20 centov. Yunus si uvedomil, že v podobnej situácii sú aj ďalší dedinčania, a tak 42 remeselníkom v podobnej situácii dal 27 vlastných dolárov s tým, že keď budú mať, nech mu vrátia. Sumou 27 dolárov im zmenil život.
Yunus rozmýšľal, čo s tým ďalej. Najprv začal obiehať banky s tým, že ich požiada o malé pôžičky pre chudobných a on bude za ne ručiť. Banky tvrdili, že dedinčania sú najrizikovejší, že oni nikdy tie peniaze nevrátia. Keď argumentoval tým, že tých 42 dedinčanov mu všetko vrátilo, bankári tvrdili, že to možno funguje v jednej dedine. Tak Yunus požičal peniaze ľuďom z dvoch dedín a všetci mu všetko vrátili. Bankári tvrdili, že možno v dvoch dedinách áno, ale nie v piatich, a tak Yunus požičal ľuďom z piatich dedín a zase všetko dostal späť. Neskôr nápad rozšíril na 10 dedín, ale bankári stále, že nie. Yunus si uvedomil, že bankári nechcú, aby systém fungoval, a preto mu napadlo, že založí vlastnú banku. Tak vznikla banka Grameen, ktorá začala poskytovať mikropôžičky.
V súčasnosti je do systému mikropôžičiek zapojených okolo 40 000 dedín v Bangladéši s asi 7 miliónom chudobných dedinčanov. Boli im poskytnuté mikropôžičky, ktoré im pomohli naštartovať vlastný biznis, a tým ich urobili sebestačnými. Sumy sú poskytované rádovo v niekoľkých desiatkach dolárov a poskytované sú na konkrétne užitočné projekty. Úroková sadzba je 16%, nedá sa teda hovoriť o bezúročnom systéme, ale zisk plynúci z úrokov je zase používaný na poskytovanie nových mikropôžičiek, čím kapitál určený na požičiavanie neustále narastá, a tým zase rastie možnosť pomôcť ďalším. Kapitál tak plní skutočnú sociálnu funkciu. Splácanie je väčšinou v malých týždňových sumách, celková návratnosť mikropôžičiek je 95%. Dôležitým prvkom mikropôžičiek je, že majú silný sociálny rozmer. Pri poskytovaní pôžičiek si ľudia v komunite navzájom ručia, čo znamená, že iní ľudia z najbližšieho okolia poberateľa pôžičky mu pomáhajú v tom, aby svoju živnosť rozbehol a pôžičku splatil, čím môže potom on ručiť zase druhému. Systém je vybudovaný na princípe, že ak sa darí jednému, bude nádej, že sa bude dariť aj druhému. Všetci za jedného, jeden za všetkých.
Svetová banka zistila, že jedna tretina z tých, ktorí si požičali, prekročili hranicu chudoby a ďalšia tretina je pripravená túto hranicu prekročiť. Na medzinárodnej konferencii v Káhire venovanej problematike preľudnenia bolo ukázané, že úroveň plánovania rodiny je medzi rodinami, ktoré si požičali od Grameen banky, dvakrát vyššia. Je to v tom, že ak ľudia začnú rozhodovať o svojich životoch sami, plánujú si tiež zodpovednejšie aj rodiny. Chudobu nevytvárajú chudobní ľudia, ale inštitúcie okolo.
Podobné projekty ako je Grameen Bank sa dnes objavujú v ďalších 56 krajinách sveta, vrátane USA. Mikropôžičky sú dôležitým nástrojom v boji proti chudobe a aktuálne, v čase krízy aj v rozvinutých krajinách. Príklad s Gameen Bank je žiarivým príkladom, ako sa dá jednoduchým spôsobom riešiť stav chudoby. V roku 2006 bol Mohhamedovi Yunusovi a Grameen banke spoločne udelená Nobelova cena mieru. Peniaze za Nobelovú cenu hneď použil pre výstavbu nemocnice pre chudobných v Bangladéši. Yunus sám získal niekoľko ďalších národných a medzinárodných ocenení.
Pri rozprávaní o Muhhamadovi Yunusovi si vždy spomeniem na naše hlúpe reklamy a celú smiešnu nafúkanosť a úbohosť mnohých bánk, ktoré sa hrajú na veľký biznis a sú zamerané na veľké spoločnosti, developerov a „privátne bankovníctvo" určené pre bohatých a najbohatších. Pričom realita jasne ukazuje, že veľké spoločnosti môžu totálne potopiť ako banku, tak celý sektor. Fungovanie mikropôžičiek v Bangladéši a v rozvinutých krajinách, by sa mohlo stať príkladom aj u nás pre adresný spôsob účinnej hospodárskej pomoci, hlavne pre ľudí z chudobnejších regiónov Slovenska a možno tiež aj ako návod na riešenie chudoby Rómov. Pri Rómoch by to mohlo prebiehať napríklad tak, že vytipovaným Rómom, ktorí majú aspoň minimálne pracovné návyky, by sa poskytli pôžičky, ktoré by im pomohli rozbehnúť malé podnikanie.
Z knihy Davida Sulíka Zodpovedná spoločnosť - Alternatívna ekonomika, priama demokracia a komunity ako cesta k spravodlivejšej spoločnosti