Na Galapágoch, nehostinnom súostroví, kde Darwin prišiel na svoju teóriu evolúcie, sa ocitne izolovaná skupina ľudí. Nedopatrením sa však jej zloženie úplne líši od pôvodného zámeru. Na prírodovednej plavbe storočia sa totiž mali zhromaždiť len tí najlepší predstavitelia elity ľudstva.
Oproti predpokladu však na ostrove Santa Rosalia stroskotá pozoruhodná zmes: jeden alkoholik, učiteľka biológie, depresívna vysoko tehotná Japonka, slepá dcéra milionára a šesť kanibaliek.
Zvyšok sveta postihla apokalypsa, a tak sa z hŕstky ľudí, ktorí sa dostali na ostrov, stanú predkovia nového, statočného a úplne iného ľudského pokolenia.
S typickým vonnegutovským čiernym humorom rozprávač - duch mŕtveho Američana - vysvetľuje, čo k tak bizarnej situácii viedlo, aj čo sa stalo potom. Cynizmus, iracionalita, irónia a absurdita sú súčasťou celého príbehu, pričom sa rozprávač nerozpakuje dopredu prezrádzať dejové zvraty.
Americký majster satiry sa pozerá na náš svet a ukazuje na všetko, čo je smutné a bláznivo pokrivené, i na to, čo stojí za záchranu. Ako je hneď na na začiatku románu zrejmé, v priebehu miliónov rokov sa toho zas tak moc nestalo.
Komentáre
georgina
29. október 2013 - 22:41
Trvalý odkaz
Toto je jedna z mojich
Toto je jedna z mojich najobľúbenejších kníh, čítala som ju x-krát a vždy som sa pritom veľmi dobre bavila.
Mám vydanie z roku 1987, kniha je už riadne ošúchaná, ale nič to zato, vždy znova a znova ju veľmi rada vytiahnem z knižnice.
georgina
29. október 2013 - 22:45
Trvalý odkaz
A kto nechce prísť o jednu z
A kto nechce prísť o jednu z hlavných poínt príbehu (a táto je naozaj skoro až na konci knihy), tak nech tento komentár nečíta.
Mŕtvy rozprávač mi je veľmi sympatický. Milón rokov tu totiž zostal pre svoju zvedavosť!
Trikrát odmietol vstúpiť do modrého tunela do Poživotia, a štvrtý raz to prešvihol, lebo chcel vedieť, čo sa bude diať ďalej.
A JA by som dopadla ROVNAKO