Spomienky na Paríž - už posledné vymetené spomienky pre Lubu z Calgary

Vieš čo, dostala si ma, lebo som si prečítala tvoj posledný príspevok, a keďže momentálne doma nie je živá duša, tí odvedľa prestali vrieskať a provokovať, konečne už nie je horko, kašlem na papiere, idem čistiť chladničku, prať a variť, pri blbej monotónnej práci sa mi dobre spomína
Tak čím si začala, Montmartrom, nuž tam som si užila, náramkári neboli, ale zato sa tmolili portrétisti, a napriek varovaniu, výstrahám, a neviem čomu, sa taký nejaký portrétista, čo vyzeral ako babúnov brat, prelúpol do tvrdej škrupiny babúnovho podnikateľského srdca, asi preto, že bol ako jeho brat, a babún zasadol, a mňa Danka posadila za stiesnené zábradlíčko reštaurantu, a tie stiesnené uličky mi pripomínali bratislavské podhradie, a naliali mi dva deci strašne dobrého červeného, a z maringotky, na tom námestíčku sa vynoril, Maurice Chevaliér, fakt, aj sa na neho podobal a aj fakt tak spieval, a aj ten klobúčik mal,

ešte som si hovorila, a keď sa k tomu zjaví Edith Piaf, tak to bude dokonalé, ale nezjavila sa, babún doniesol za strašné prachy svoj portrét, čo sa mu nepodobal, a hodil do seba to dobré červené ako borovičku, ako typický Slovák, čo zaháňa stres, lebo ani neviem, kde tá čmáranina už je, a babún, čo je narcis, necítil potrebu si tú vec zarámovať, nad kozúbok zavesiť, a tak si vieš isto predstaviť, aké to bolo zlé

Bazilika Sacré-Coeur, ja som si v tej bazilike kúpila s babúnom sviečočku, a zapálila, nejako nám to síce nepomohlo, ale ten západ slnka, ako sme sedeli na schodoch baziliky, a dívali sa na Paríž, a povedľa posedávali zamilované páriky, žuli nejaké jedlíčko, navzájom sa kŕmiac ako vrabčoky, a ja som si uvedomila, čo som už vnímala, na ajfelke, že nevidím žiadny dym, žiadny dymiaci komín, lebo priemysel je stále mimo Paríža Videla som 40 kilometrov Paríža a žula pri tom tiež nejakú žemličku, a babún ma síce nekŕmil ako vrabčoka, len mi stískal rúčku.....

Louvre nebudem komentovať, máš pravdu, tá príšerná pyramída je asi to najlepšie, čo sa dalo vymyslieť, a Monča od Lízinkov je len kópia, teda to, čo ste fotili

Nuž Versailes, ja som ťa varovala Ale no dobre, ozaj by som ti doporučovala, zhliadnuť film Markíza, neviem ako sa to ozaj volá, ale naozaj to vystihuje to, čo by tam človek mal chápať a cítiť

Neviem to friško nájsť, len toto poľskej produkcie, ale Sophia Marceau je tam úžasná....
http://www.filmweb.pl/film/Markiza-1997-7567#

Sú tam ozaj naturalistické scénky, ako sa kráľ slnko zobúdza, lezie mu k lôžku množstvo nosičov parochní a prihliadajúcich darmožráčov, a ako poloplešatý kráľ, čo určite musel smrdieť, lebo vtedy sa moc nekúpalo, kakušká, dvaja pongovia ochunávajú jeho moč a on buzeruje hlavného staviteľa Versailes, kde opadali všetky omietky, kvôli zime, lebo on to už chce mať

Aha ešte som zabudla, i keď som to už spomínala, prvá a jediná chodila ku kráľovi dojka, a zobúdzala ho pusinkami, ľahkým obmývaním karpiniek kráľovských, hodvábnymi uterákmi, a kráľ sa zobúdzal v náručí ženy, ktorú videl častejšie, než vlastnú matku a ktorá mu patrila, slúžila, ako jediné emocionálne, pravdivé, slobodné puto, na celom jeho svete

A v tom filme je jasne vidieť, že tí, čo prekopali kanál, s vodou až do bezbožna, lebo na tom kanáli fakt semotamo trónila loď, mali čo robiť, technicky zvládnuť tie fontány a celé to prebiehalo tak, že kráľ sa prechádzal, a po trase, ako sa prechádzal, nejakí ľudkovia zapínali a vypínali fontány, ono je to tak asi aj dneska, je nemožné technicky a finančne nechať tie fontány tam striekať furt, a keď sme tam boli, boli záhrady ufajňuškané, aleje vykosené do nenormálneho rovna, na to majú také autíčka, a nuž dedinka Maryšky od Antojnetov je úplne mimo areálu, v lesíku, a keby ste tam trafili, odpočiniete si, sú tam také domčoky ako v tom Bretónsku cca, a pokŕmili by ste kapríkov, tučných sťa mangalice, a pojedli, osviežili sa....
Aj my sme unavení, túžili po osviežení a Danka nás zaviedla do reštaurácie, záhradnej, a tam pobehovali deti z reťaze utrhnuté, lebo také je francúzske výchovno, a psi a na stoloch boli papierové oné, pod taniere, s dobovou kresbou záhrad a dám v krinolínach a my sme tak celkom paštikársky začali zbierať tie papierové oné s cieľom, doniesť si to domov, a tu ma poklopkal po pleci usmiaty čašník, v ruličke mi doniesol celkom fungl nové papierové prestierania a ja som sa ani nestihla pohanbievať, lebo on povedal, že to pozná, že to turisti robia:)))) A my sme to doniesli domov, zafóliovali a teraz na tom časík od času stolujeme
Ale fakt ozaj, si kukni tú Markízu, stojí to za to.....

Mouling Rouge a Champs-Élysées, sme prebehli tak nejako bez zvláštneho nadšenia, pozreli sme si mlyník a zaparkovali sme v podchode, kde na každom kroku bolo množstvo pútačov, s kankánovými rozkošnosťami, ale babún sa minútku pokochal, a v tomto sú tí naši muži asi rovnakí, a potom pohliadol na cenovo jedálny lístok a skonštatoval, že nuž čo už tí francúzi blbnú, za to by mal dvoje kliešte, vŕtačku a bezbožný život asi na pol roka a šantán zavrhol, a aj na uličke ulíc, plnom výkladov, sa nedokázal vhodne realizovať, lebo predstava, že ukážem na nejakú blúzočku, a že ju chcem mať,

lebo ja furt odolávam, bola nereálna a fakt prisahám, že keby som ukázala a chcela ju mať, tak babún kúpi, a nakoniec sme sa úľavne odtmolili domov, a ja som naservírovala svoje odpustky, lebo sme nechceli byť za vyžírky bezbožné a v réžii mojich rúčok, farncúzsky roztrasených som varila, veci typu šošovicová polievka nakyslo, nakladané baklažány, a aj segedín by som uvarila, ale v Paríži nezoženiete kyslú kapustu, a sedeli sme potom na balkóniku, cuckali skvostné víno so smradľavými syrečkami, a ja som si bezbožne kládla do úst plátky šunčičkového údeného, na ktoré teraz v tescu hľadím s pobožnou úctou, lebo je to drahé ako prasa A nepýtaj sa ma Lubka, ako babún kúpil šošovicu, netuším

Víťazné oblúky, iste ti neušlo, že nie je len jeden, ten historický.....7 fotečka od vrchu a aj ďalej

http://www.nomad.sk/index.php/cestovanie/francuzsko/145

Tak som sa ocitla v štvrti, čo je plná skla a moderna, a aj na tomto oblúku, priznám sa, že nečakane som vo výťahu mala pocit mdlobný zase pre zmenu ja, babún bol v pohode....A nejako to vo mne nezanechalo výrazné stopy, okrem toho, že s nami vo výťahu sa viezla jedna ozaj, ozaj prenádherná, a ozaj strašne nádherná mulatka, a babún s Kajom zrazu pociťovali nedostatok kyslíka, a keby im nebránilo aspoň ako také civilizačno, tak si myslím, že behajú po jej stopách doteraz:)))))) Oni obaja čumeli na ňu paralizovane a priznám sa, že ja tiež, nádherná bola, a v tom modernom výťahu sa vynímala pomedzi nami ako vzácny diamant v hnedom uhlí

Ak si všimneš ten kockatý oný, na fotke, tak napravo sme si sadli do reštaurantu, a sklom a modernom vyťažení babún s Kajom, začali mať zľahka rasistické poznámky k obsluhe, lebo sme žiadali občerstvenie od rozkošného černocha, a neviem, či nepočul, čo tí dvaja magori hovoria, alebo sa diplomaticky nad to preniesol, lebo zašveholil, nad tácočkou so zmrzlinou a minerálkami: Jééé vy jste česi, já studoval v Praze, a trápno sa preklenulo ľahkým geografickým spomínaním na Prahu, a Danka to istila, lebo Prahu pozná ako vlastnú dlaň, a lúčili sme sa so spomienkou na pivo, prenádherné ženy a Orloj
Neviem, či si si splnila domácu úlohu číslo dva, teda okrem pľuvtradície do Seiny, teda či si stihla navštíviť parčík, kde sa dalo ísť cez mostík, ponad sochu slobody a zabočiac doľava, tak tam.....
A tento parčík sme s babúnom navštívili viackrát, neskutočný parčík, čistý, plný rastlinného krásna, lavičiek, vodičky, len tak tečúcej či prýštiacej, a ticho, uprostred Paríža, a tak sme raz zapadli s babúnom do parčíku a tak nejako v strede, sme zasadli na lavičku, a pofajčili, slušne zachytávajúc svoje smetno do kadečoho, lebo tam ozaj čisto bolo, a babún zmohnutý posunom biologických hodín, lebo ozaj nebol zvyknutý fungovať od 9 ráno do 2 ráno, ale Paríž mu dal jasne najavo, že spi si keď chceš, kedy chceš, ale ráno o 6 môžeš tak akurát veľké prd
Tak sme sedeli, uprostred tichého parčíku snového, uprostred Paríža a babúna zmohla únava, poľahol na moje lono a okamžite, ako to vie, zaspal, a začal strašne chrápať
Po nejakej chvíľke som si všimla, že cez rozkošne popínavé neviemčo, vidím na dámu, v uličke pred nami, so šedým drdólikom, čítajúcu, a drdólik sa začal jemne nesúhlasne chmýriť, po nejakej polhodinke sa drdólik otočil a cez kvitnúce neviemčo vyrazil z ústočiek niečo ako tsss tsss, a po čase sa to tsss tsss začalo ozývať zo všetkých strán, aj fontánka pritvrdila a zurčala dezorientovane, až babún naštval parkové včelstvo, a hovorkyňa parkového intravilánu sa mu snažila vlietnuť do chrápajúceho ústrojenstva a babún sa zobudil:)))))

Za kritického nesúhlasu parkovo sa oddávajúcich, relaxujúcich, čítajúcich, som pomrdkala nôžkami a hovorím babún, si rušivým elementom a ideme preč, ešte pán, čo vyzeral ako kópia generála dególa, prestal rukou máchať vo fontánke a povedal tss tss, a tu som už strnadila babúna cez bránku a on ako obyčajne, sa pýtal, som chrápal moja či čo, ja som nič nepočul
Tak a to je koniec tuším