Vlastimil Marek (* 23. augusta 1946) je český alternatívny hudobník, zenový budhista, publicista, lektor, spisovateľ a duchovný učiteľ.
Ako hudobník pôsobil v skupinách Extempore, Elektrobus, Amalgam a MCH Band. Vystupoval však tiež s Jakubom Nohou a Emilom Pospíšilom. Bol aktívnym členom Jazzové sekcie a za svoju činnosť bol komunistickým režimom prenasledovaný. V auguste 1986 ho komunistická tajná polícia ŠtB uväznila za organizovanie mierového gongového koncertu. Neskôr bol odsúdený za údajné "poškodzovanie záujmov republiky v cudzine", ale v roku 1990 bol plne rehabilitovaný.
Systematicky propagoval hudbu New Age, a to aj v rozhlasovom vysielaní na Rádiu Golem, Rádiu Kobra či Rádiu Echo. Pre Český rozhlas Ostrava pripravil cyklus Hudba k tichu a reláciu Pamajorán, pre Český rozhlas 3 - Vltava seriál Zvuky.
V rokoch 1996 až 2011 pripravoval pre Český rozhlas 3 Vltava raz za 14 dní predpolnočnú reláciu new age, etnickej a ambientnej hudby pod názvom Oáza, hudba pre povzbudenie aj upokojenie. Doviezol do Českej republiky world music (jeho skupina Amalgam ju skúšala a hrala už v roku 1979, kedy sa to ani vo svete ešte world music nevolalo), alikvotný spev (na ostravskom festivale v roku 1991 zaspieval jeho priateľ Jörn Raeck), zorganizoval prvý kurz hry na primitívny, ale o to terapeutickejší austrálsky nástroj didžeridu, doviezol do Prahy (Bratislavy a Košíc) amerického speváka mantier Henry Marshalla (a nakoniec aj Devu Premal) a naučil Čechov a Moravákov (a neskôr aj Slovákov) spievať mantry.
Počas komunistického režimu nemal prístup do oficiálnych médií, preto publikoval v samizdate. Okrem iného si pre seba a okruh priateľov vydával Markonoviny. Po roku 1989 publikoval napríklad v časopisoch GEMMA, Regenerácia, Medovka, Moja psychológia, v Revue Priestor a v denníkoch Telegraf, Slovenský denník av časopise Dingir.
Od roku 1997 publikuje pravidelne na internete, prispieva svojimi fejtóny do denníka Svet namodro (Dana Dočekal), od septembra 2006 je aktívnym blogerom a do júla 2008 publikoval niekoľko stoviek článkov na blogu časopisu Respekt. Z dôvodov odlišného názoru na povoľovanie negatívnych komentárov tzv. trollov potom presunul svoj blog na blog.baraka.cz, kam píše dodnes.
V rokoch 1994 až 2008 organizoval pravidelné letné semináre, ale aj prednášky (na tému nový vek, zen budhizmus, rozdiely medzi ženami a mužmi, a hlavne muzikoterapia inak: s použitím u nás do tej doby neznámych nástrojov, ako didžeridu, tibetské misy, Seng, steel drum, sférická píšťala a rainstick, ktorý znie viac ako 10 minút).
V rámci svojej terapeutickej praxe postupne zistil, že väčšina našich psychických a fyzických chorôb a tráum, ale aj to, ako sa správame, ako reagujeme a ako sa vzťahujeme sami k sebe, má korene v prenatálnom období nášho života a v spôsobe, akým sme boli porodení a vychovávaní. Na jeseň 1995 publikoval v prvom čísle svojho časopisu Mana vôbec prvý rozsiahlejší materiál, preklad článku Tvorivosť v lone matky. Do čísla 1/98 časopisu Regenerácia pripravil viacstránkovú prílohu s názvom Prenatálny život. V roku 1999 sa zúčastnil konferencie The Art of Birthing v New Yorku (kde sa prvýkrát osobne stretol so svetoznámym propagátorom prirodzených pôrodov Michelom Odentom). O dva roky neskôr v Prahe, na konferencii Privádzame deti na svet sa osobne stretol so zakladateľom prenatálnej psychológie Petrom Fedorom-Freybergh, av časopise Regenerácia bol zverejnený jeho text Nová doba pôrodná: prirodzený pôrod ako cesta k spoločnosti bez násilia (čo bol základ neskoršej rovnomennej knihy z roku 2002). Na prednáškach a seminároch po celej republike ďalších desať rokov šíril myšlienku prirodzených pôrodov a všetkého, čo s nimi súvisí. Originálnym spôsobom spájal svet hudby a jej pôsobenie na človeka ako možnosť terapie i ako prevencia prípadných problémov. Zároveň bol jediný, kto sa systematicky aj v tejto oblasti venoval otázkam duchovnosti, ktoré s prirodzeným pôrodom (a psychikou rodičiek a problémy mužsko-ženských nedorozumeí, ale aj príliš unáhlenej feminizácie mnohých žien) úzko súvisí (občas býva nazývaný "guru českých žien") . Ako novinár systematicky propagoval aj práva žien a ich väčšie zastúpenie vo verejnom života. Vďaka všetkým týmto svojim aktivitám, ktoré pomohli, a stále pomáhajú rastúcemu počtu žien a detí, sa stal neprehliadnuteľnou postavou hnutia za prirodzené pôrody.
Od roku 1975 sa zaujíma o východné filozofie, jogu a neskôr zenový budhizmus (preložil desiatku kníh a statí). Od roku 1981, kedy v poľskom zenovom centre rozlúštil zenové kóany a začal učiť zen, pokračoval vo vedení víkendových meditačných kurzov, prednášal na školách a pre záujemcov (v rôznych oddieloch jogy).
V samizdate vydával a šíril svoje preklady zenových kóanov, hlavne zenovej literatúry, a ďalších kníh súčasných zenových a duchovných majstrov (napr. Zen a umenie lukostreľby Eugena Herrigela, Čo je to zen od D. T Suzukiho, Duch zenu Alana Watts, Myseľ začiatočníka Šunryu Suzukiho, Tri piliere zenu Philipa Kapleaua, Odklepávánie popola na Buddhu a Len neviem Seung siahnu, ale aj Racka Richarda Bacha), ale aj svoje publikácie (okrem prác ako Hudba inak alebo Zvukom dovnútra, v edícii Dvere u Jazzovej sekcie SH, Almanach prekladov, Rockové a Sci-fi sny, aj zbierky esejí na duchovné témy).
Už koncom 80. rokov 20. storočia organizoval súkromné víkendové semináre zenovej meditácie, a po zamatovom prevrate potom každodočné terapautické víkendy a týždenné semináre, na ktorých svojím originálnym spôsobom spájal praktickú duchovnosť (zenové poklony, zazen, pomalá meditáciu v chôdzi, ale i jednoduché ale o to efektívnejšie metódy prepájania mozgových hemisfér pomocou rytmov, alebo dávnych indiánskych metód objímania stromov atď.) so svetom "inej" hudby (okrem toho, že si mohli zahrať na tibetské misy, účastníci si vypočuli celý rad unikátnych nahrávok a skladieb zo sveta regeneračnej, meditačnej, liečivej i duchovnej hudby s jeho komentárom, a väčšinou sa za niekoľko dní naučili aj alikvótny spev).
Vďaka prekladom, ktorým sa v oblasti New Age venoval vtedy len v samizdate od polovice 80. rokov min. stor., bol po zamatovej revolúcii pripravený: sprostredkoval záujemcom a nadšencom články, state a recenzie kníh, neskôr aj rozhovory s vedúcimi osobnosťami tohto hnutia "ľudských potenciálov" (ako tiež býva označované).
Zvlášť po roku 1992 (kedy sa v Prahe konala Medzinárodná transpersonálna konferencia) sa ukázalo, že našiel svoje "poslanie" (už v 90. rokoch min. stor. sa vedelo, že u nás New age rovná sa Marek). Nielen že už z amerických časopisov (ktoré mu posielali jeho americkí priatelia) ako bol New Age Journal, Yoga Journal, Magical Blend a ďalšie poznal všetkých hlavných protagonistov tohto hnutia, navyše v roku 1990 získal štipendium a šesť týždňov študoval v Anglicku na Schumacher college u Ruperta Sheldrakea teórie morfických rezonancií. Tamtiež osobne poznal aj Rupertovu ženu, Jill Purceovou, ktorá ho naučila alikvotný spev. Na konferencii v Prahe, ale aj na tých ďalších v Írsku, alebo potom v Kalifornii, sa osobne zoznámil (a neskôr ich odporučil organizátorom Fora 2000, a mohol im aj tlmočiť) s ľuďmi ako bol znalec šamanizmu Ralph Metzner, objaviteľ mayského kalendára José Arguelles, pôvodne vietnamský zenový majster Thich Nhat Hahn (pamätníci dodnes spomínajú na strhujúce dvojhodinové tlmočenie prednášky tohto známeho propagátora pomalej meditačné chôdze, ale aj na privátne stretnutie vo Vojanových sadoch), americký šaman Emah (pozri televízny dokument Viliama Poltikoviča, premietaný v Slovenskej televízii), najznámejší americký "guru" Ram Dass (pre ktorého usporiadal prednášku na záhrade Šternberského paláca, v sídle Národnej galérie, kde celé roky pracoval ako nočný strážnik), mnícha a spisovateľa brata Davida Steindl-Rasta, spisovateľku a archeologičku alternatívnej ženskej histórie Rianne Eislerovú a Mariju Gimbutasovú, jungiánku Jean Shinoda Bolen, buddhistku Joan Halifaxová, psychologičky zaoberajúce sa smrťou a umieraním Elizabeth Kübler-Rossovú i Therese Schroeder-Shekerovú, autora statí o sexuálnej alchýmii Roberta Antona Wilsona, fyzika a šamana Freda Alana Wolfa, psychoanalytika doby kamennej Theodore Rozsak, kňaza Mathewa Foxa, najznámejšieho autora kníh a prednášok o halucinogénoch Terenca McKenna, budhistu a psychológa Jacka Kornfielda, znalca alchýmie Joscelyna Godwina, ale aj najznámejšieho alikvotneho speváka Davida Hykesa (s ktorým zorganizoval víkendový seminár).
Bol to on, kto začal pre prvý špecializovaný obchod dovážať z Anglicka a Holandska hudbu new age a urobil rozhovory napríklad s asi najslávnejším autorom tejto hudby Angličanom Mike Rollandom, americkým alternatívnym gitaristom Williamom Ackermanom, alebo Maxom Folmerem či Stefanom Micusem. Pre svoj časopis Mana a Baraka prekladal a publikoval články ľudí ako boli David Spangler, Timothy Leary, Fritjof Capra, Ken Wilber, psychonauti John Lilly, Marilyn Fergusonová, ekonómka a ekologička Hazel Hendersonová, ale aj originálni českí filozofi Zdeněk Neubauer a Zdeněk Kratochvíl, geológ Václav Cílek, jogíni Eduard Tomáš aj zo švajčiarskej emigrácie sa vrátivší Mirko Frýba, ekológ Boris Merhaut, sociológ Bohuslav Blažek, ale aj prvý český (do pôrodov nezasahujúci) pôrodník Libor Kavan a zástankyňa nemedicínských, prirodzených pôrodov pôrodná asistentka Ivana Konigsmarková, Zuzana Štromerová a ďalšie. Práve Baraka predstavila Čechom napr. psychowalkmany a iné neurotechnológie, nový pohľad na menhiry a posvätnú krajinu, japonský čajový obrad, objaviteľa duchovného života rastlín Clevea Backstera a iný pohľad aj na posvätné rastliny, geomantické umenie feng šuej, budhistickú ekonomiku, brušný tanec, didžeridu atď atď. Nie náhodou potom Marek mnoho rokov prednášal práve o hnutí New Age, ale aj o muzikoterapii a duchovnosti, na súkromnej univerzite novej doby (Milana Calábka).
Články Vlastimila Mareka si môžete prečítať na http://blog.baraka.cz/ a jeho knihy voľne stiahnuť na http://www.baraka.cz/Marek/pdf.htm