Réžia: Sut Jhally
USA, 1999, 34 min
Zaujímavá a chvíľami aj zábavná prednáška feministky Jean Kilbourn najprv načrtáva, ako nás ovplyvňuje reklama, a že nás skutočne ovplyvňuje. Následne dáva príklady, kedy sú ženy v reklame znevažované a stavané do pasívnej role, dokonca aj v reklamách, ktoré sú pre typicky ženské výrobky. V okamihu, keď prevracia text ženského inzerátov do mužského rodu, pôsobí veľa z nich úplne nezmyselne a vulgárne.
Je to určitý prejav šliapania po rovnoprávnosti žien, ktorý si ani neuvedomujeme, hoci sa euroamerická kultúra rovnoprávnosťou všetkého druhu chváli na počkanie. Ale rovnako tak ako u rovnoprávnosti náboženstiev a rás i táto rovnoprávnosť je médiami stavaná na hlavu a ženy sú tlačené do pozície sexuálnych pomôcok a domácich slúžok.
Komentáre
Luba z Calgary
9. máj 2013 - 22:22
Trvalý odkaz
Tiez si urcite pozriem, hoci
Tiez si urcite pozriem, hoci feminizmus ma neoslovuje. Ked europske a severoamericke zeny tvrdia, ze su tlacene do pozicie sexualnych pomocok a domacich sluzok, to uz znie ako strasne klise. V spolocnosti, kde zijem zasla rovnopravnost do takych obludnych rozmerov, ze deti sa uz budu rodit snad rovno v inkubatroroch a zeny sa uzabavaju k smrti, lebo profesionalne uplatnenie, osobne vyzitie, dostatok volneho casu a pravo na osobny rast sa stali chorobou tejto doby. Ano, mam tu znamu z Indie, ktora sice nerada, ale priznala, ze sa dost casto stane na indickej dedine, ze mlada manzelka zhori "nestastnou" nahodou pri vareni, najma, ak mala velke veno a jej svokra bola niekde pobliz a ani sa to velmi nevysetruje. Prva budem hovorit za rovnopravnost zien, len vsade treba mieru, zdravy usudok a srdce, to nase zenske, ktore mame a dufajme, ze nam aj zostane. Teda mozno je ten film uplne o inom, a zbytocne som sa rozbehla
georgina
10. máj 2013 - 8:20
Trvalý odkaz
Ale nerozbehla, mnoho
Ale nerozbehla, mnoho feministiek naozaj robí viac škody ako osohu.
Jean Kilbourn je však svetlá výnimka a hovorí o probléme, ktorý problémom naozaj je. Venuje sa tejto téme vyše 30 rokov (prvý film Killing Us Softly bol natočený v roku 1979) a do 34 minút prednášky narvala to najpodstatnejšie.
Zdá sa, že v Kanade plynule prebehli do opačného extrému - od submisívnej puťky domácej k dokonale bezohľadnej a sebeckej karikatúre ženy.
Netreba však chodiť do Indie, aby sme videli pasívne a podriadené žienky bez samostatného myslenia. Aj na Slovensku ich je na mrte.
Robila som zopár rokov odborovú predáčku vo veľkom a slávnom podniku, hrdiacom sa niekoľkonásobnými oceneniami Zamestnávateľ roka (pomer rozdelenia pohlaví 8 000:500 v prospech mužov) a často som nevedela, či sa smiať alebo plakať.
Ak sa žena (nie jedna, nie dve, nie desať...) nedokáže (skôr nechce) postaviť sama za seba, aj keď je v práve, aj keď má "krytý chrbát", aj keď XY ďalších okolností, ktoré sú v jej prospech, a ona nie, nie a NIE, a ona sa bojí a ona nebude robiť problémy...
Tak potom je to o čom?
Reklama je len jedna príčina "formovania" takéhoto postoja žien. Ale kedže je jej tak veľa; a kedže toľko ľudí si vôbec neuvedomuje, aký má v skutočnosti vplyv; a akými účinnými prostriedkami pracuje; tak je to veľmi významná príčina.
Vôbec nemusí ísť o čistú prasačáreň (ako tu). Často sú to omnoho nenápadnejšie (a preto zákernejšie a lepšie podprahovo pôsobiace) stimuly.
Ako príklad - minule som v BA videla reklamu na nemenovanú poisťovňu na bilboarde, umiestnenom pri veľkej svetelnej križovatke (stojíš v zápche aj tri-štyri červené, času dosť obzerať sa okolo seba).
Pri stole sedí veľmi mladá, veľmi upravená žena s veľkým výstrihom a krátkou sukničkou. Reč jej tela: "Som stratená, neviem si rady, zachráňte ma niekto."
Vedľa nej sedí (aké prekvapenie!) veľmi distingvovaný muž v strednom veku, v ruke (a žene pred nosom) drží papiere. Reč jeho tela: "Som sebavedomý, úspešný, rozhodný, muž na pravom mieste, dá sa na mňa spoľahnúť".
Ble. Všetko zle.
Nejde len o to, že zo štyroch možností (muž radí mužovi, žena radí žene, žena radí mužovi, muž radí žene) si vybrali tú najmenej genderovo vhodnú. Celá tá kompozícia, všetky tie podprahové signály, "posolstvo"...
A pritom len taká obyčajná reklama, že?
Mám šesťročnú dcéru, už dlho premýšľam, ako jej toto vysvetloľovať a ako ju jemne a nenásilne uviesť do sveta ženy. Tej skutočnej a prirodzenej a spokojnej a "naplnenej" a so srdcom na pravom mieste...
Fu, to bude v tomto svete naozaj fuška.