Mahatmá Gándhí

Mahátma Gándhí, celým menom Mohandas Karamčand Gándhí (2. októbra 1869, Pórbandar, Kathiawar Agency, Britská India - 30. januára 1948, Nové Dillí, India), bol jeden z najväčších politických a duchovných vodcov Indie a indického hnutia za nezávislosť.

Presadzoval filozofiu aktívneho, ale nenásilného odporu satjágraha. Satya znamená pravdu, agraha znamená uchopenie či pevné držanie. Satyagraha teda znamená “neomylné pridržiavanie sa pravdy” alebo uchopenie pravdy, dôveru v pravdu alebo heslovito “silu pravdy”. Hlásal aj jogínsky princíp ahimsá (nenásilnosť).
Politikou pravdy a nenásila 15. augusta 1947 doviedol Indiu až k vyhláseniu nezávislosti.

Gándhí je známy vo svete pod menom Mahátma (महात्मा), "Veľký duch", ktorý mu dal indický básnik Rabíndranáth Thákur a v Indii tiež pod pomenovaním bápú, "otec". V Indii mu bol formálne udelený titul "Otec národa" a 2. október, deň jeho narodenín, je každoročne spomínaný ako Gándhí džajanti (Oslava Gándhího). 15. mája 2007 prijala Organizácia Spojených národov rezolúciu, ktorá vyhlasuje 2. október za "Svetový deň nenásilia".

Učenie Mahátma Gándhího čerpá z najstarších indických zdrojov, je univerzálne a veľmi aktuálne. Vďačíme mu za moderné pojmy ako aktívne nenásilie alebo občianska neposlušnosť. Jeho myslenie, naplnené veľkou toleranciou k iným náboženstvám, je nerozlučne späté s jeho politickou činnosťou a jeho angažovanosť v boji za rovnoprávnosť má svoj pôvod predovšetkým v duchovnej reflexii.

Kategória: