„Buď tam. Choď tam a nikdy odtiaľ neodíď. Predstav si, že tvoje sny sa už naplnili. Ži svoj život z tohto vnútorného nastavenia; nech je tvoje správanie podmienené týmto nastavením, nie ilúziami, ktoré ťa obklopujú teraz. Cez tento filter filtruj každú myšlienku, otázku a odpoveď. Dovoľ, aby sa tvoj fokus posunul – a zroď sa tak nanovo.
Pretože ak budeš v tom priestore, ktorý chceš okolo seba mať, žiť a nie len premýšľať o ňom, dokážeš zmeniť absolútne všetko.“
Geo, ja som si to ozaj pozorne prcitala, ale pripadam si, ze do svojho 45 roku, som bola skoro ukazkovym sledovatelom menovanych veci, teda presne tak, som postupovala...
Ale raz som pisala clanok, kde som sa smiala svojej kamaratke, (inak dovtedy nesmierne pracovitej, praktickej, silnej, charizmatickej a vzdy so vsetkym si rady dajuc, samostatnej zeny, a do vtedy som ju NIKDY nevidela sa zrutit ci zosypat z niecoho....) co tento vek prekrocila, a smiala som sa jej, ze pocuvaj, ty sa tusim rozsypavas, neustale ta cosi boli, cosi sa ti nechce, cosi neznasas, a ona mi povedala pamatnu vetu, ved pockaj, ked sa dozijes toho isteho veku, a ja som si pockala, a mala pravdu, po 45 roku to zacala ist so mnou dolu vodou, nenapadne, najprv, okolo 50 ky som chytila prve depresie, nie z vrasok, ci povadnutej pleti, ale z tych zmien, nalad, sily, prirorit, ......
Divam sa na ten zoznam a hovorim si, v 45 rokoch by som napisala, nakreslila 45 tlieskajucih smajlikov, ale kolko veci suvisi, aby sme v tomto mode, dokazali fungovat aj o 10 rokov, zazemie, partner, rodina, vykuchana maternica, prechod, placlive si davanie otazok, ake to cele malo zmysel, kam dalej, co je este potesenie a co len rutina, hormonalne vysky a pady a prve bolesti, zlcniky, prostaty, sedive pohlady na stereotyp, a aj laskave sa zmierenie s ubranim rychlosti, zastavenim dostavnika, s pochopenim, ze to nie je o veciach, a ze to bola chyba, ked apaticky pozeram na nove topanky, co mi kupi babun, ale ide ma uchytiť z húsenice, ktorú som si nevdojak doniesla, na svetri ci kde, a mudro sa mi spaciruje po fakture, a normalne je to uzasne, ako krocajuje od dPH k inym veciam a mne sa chce smiat, a hovorim si, moja, ja sa tiez potrebujem zakuklit a vyrast v nieco okridleno bezstarostne....
Je tazke byt oporou ludom, co milujes, ked ta sily opustaju, je tazke sa zmierit s vecami, ktore uz nikdy nezazijes ............... a samozrejme je mnoho a mnoho tisíc ľudí, čo uprostred veselej rodiny žijú životy, kde na narodeninovej párty, šedivej babičke niekto povie, si naša sila, energia, dokázala si to a zastoknú jej margarétku do účesu, a 50 ludí je stastnych, ale ja zas hovorím za depresívnu menšinu, za seba, ja nemám za sebou košatú rodinu......
Tak ma vesele prirucky, o tom, ako sa vysporiadat so slabostou deprimuju viacej, ako fakt, ze svoju slabost mam prijat, a ze je fajn, a nie som uplne mrtva, ked zazivam uctovno emotivny vztah s husenicou, a ze toto je mozno moja cesta, prijat aj tu zaludocnu traslavost, a hystericky strach s naslednou zlostou a akcnostou, ze je to proste len moja cesta, lebo cely zivot som sa mohla spoliehat len sama na seba, ze je to ok, ak sa mi rano nechce zobudit, lebo sa mi nechce....
A aj babun, co zivotom plaval ako Casanova, Monte Christo, sebecky narcis, a boh svojich pozitkov vlastnych, je unaveny, a stary, a aj depresivny, ked mi povie, moja mal som strasny sen, co to znamena, a vacsinou ho okradaju, a ja sa tvarim ako vedma a poviem mu , to preto, ze si zas neskontroloval icdph, na fakture a poviem mu o husenici a zhodneme sa, ze je to ilegalna uradnicka danoveho uradu, a potom ju jemne vytiahneme spod pohara a polozime na list medovky, a musim sa smiat, ked babun povie, nemame jej podsunut 50 evri pod listocok, zozerie to co, svina? :))))))))))))))
Vsetkymi 10 som za, v tom linku, co si uverejnila, ale asi .... pre mna to uz proste neplati vsetko, pre mna uz plati len to, co som schopna usnivat bez stresu, spolu s babunom, svojim synom a milacikom.....
Ja s mojou racionalnou povahou by som najradsej precitala, 13 veci odfajkla a uff, som psychicky silny clovek. Asi to nie je take jednoduche.
Ked sa vratim k tymto bodom. Este znacne plavam pri stvrtom. Nespravodlivost, ublizovanie, prekrucanie faktov, hnusne calgarske pocasie a kopec inych veci ma stale dokazu rozculit a rozlutostit, aj ked ich nedokazem ovplyvnit a zmenit. Zmenit pristup, na tom pracujem, ale ide to straaasne pomaly. Tu stale neviem najst odpoved, kedy je to lenivost, alibizmus, ci zbabelost, nezasahovat do niecoho, co sa ma netyka a mozno neviem zmenit a kedy je to vnutorna mudrost.
Trosku mimo, ale predsa k veci. Dnes rano nam zase napadol sneh, je sice okolo nuly a na zemi sa topi, ale zase je vsetko biele a sive a mne to teda statocne lezie na nervy, co je asi vsetko, co s tym mozem urobit, okrem prestahovania sa. Zatial, co moj muz bez akehokolvek duchovneho vzdelavania, rano vstane s usmevom a hovori: " Jeeej, jarny dazd nam snezi, vsetko je cistucke, biele a nemame blato." Neviem, ci je psychicky silny, ale pozitivny absolutne.
Este plavam aj pri trinastke. Netrpezliva som, strasne. Hned a okamzite, najlepsie uz vcera. Ale kus sa to s vekom lepsi.
Nechce sa mi skumat, kde presne plavam ja, asi vsade, a nejako mi toto uz tak nejako podstatne nepripada, v poslednej dobe, len skusam, byt aspon slusnym clovekom, sama voci sebe....
Komentáre
babun
30. apríl 2014 - 22:52
Trvalý odkaz
Geo, ja som si to ozaj
Geo, ja som si to ozaj pozorne prcitala, ale pripadam si, ze do svojho 45 roku, som bola skoro ukazkovym sledovatelom menovanych veci, teda presne tak, som postupovala...
Ale raz som pisala clanok, kde som sa smiala svojej kamaratke, (inak dovtedy nesmierne pracovitej, praktickej, silnej, charizmatickej a vzdy so vsetkym si rady dajuc, samostatnej zeny, a do vtedy som ju NIKDY nevidela sa zrutit ci zosypat z niecoho....) co tento vek prekrocila, a smiala som sa jej, ze pocuvaj, ty sa tusim rozsypavas, neustale ta cosi boli, cosi sa ti nechce, cosi neznasas, a ona mi povedala pamatnu vetu, ved pockaj, ked sa dozijes toho isteho veku, a ja som si pockala, a mala pravdu, po 45 roku to zacala ist so mnou dolu vodou, nenapadne, najprv, okolo 50 ky som chytila prve depresie, nie z vrasok, ci povadnutej pleti, ale z tych zmien, nalad, sily, prirorit, ......
Divam sa na ten zoznam a hovorim si, v 45 rokoch by som napisala, nakreslila 45 tlieskajucih smajlikov, ale kolko veci suvisi, aby sme v tomto mode, dokazali fungovat aj o 10 rokov, zazemie, partner, rodina, vykuchana maternica, prechod, placlive si davanie otazok, ake to cele malo zmysel, kam dalej, co je este potesenie a co len rutina, hormonalne vysky a pady a prve bolesti, zlcniky, prostaty, sedive pohlady na stereotyp, a aj laskave sa zmierenie s ubranim rychlosti, zastavenim dostavnika, s pochopenim, ze to nie je o veciach, a ze to bola chyba, ked apaticky pozeram na nove topanky, co mi kupi babun, ale ide ma uchytiť z húsenice, ktorú som si nevdojak doniesla, na svetri ci kde, a mudro sa mi spaciruje po fakture, a normalne je to uzasne, ako krocajuje od dPH k inym veciam a mne sa chce smiat, a hovorim si, moja, ja sa tiez potrebujem zakuklit a vyrast v nieco okridleno bezstarostne....
Je tazke byt oporou ludom, co milujes, ked ta sily opustaju, je tazke sa zmierit s vecami, ktore uz nikdy nezazijes ............... a samozrejme je mnoho a mnoho tisíc ľudí, čo uprostred veselej rodiny žijú životy, kde na narodeninovej párty, šedivej babičke niekto povie, si naša sila, energia, dokázala si to a zastoknú jej margarétku do účesu, a 50 ludí je stastnych, ale ja zas hovorím za depresívnu menšinu, za seba, ja nemám za sebou košatú rodinu......
Tak ma vesele prirucky, o tom, ako sa vysporiadat so slabostou deprimuju viacej, ako fakt, ze svoju slabost mam prijat, a ze je fajn, a nie som uplne mrtva, ked zazivam uctovno emotivny vztah s husenicou, a ze toto je mozno moja cesta, prijat aj tu zaludocnu traslavost, a hystericky strach s naslednou zlostou a akcnostou, ze je to proste len moja cesta, lebo cely zivot som sa mohla spoliehat len sama na seba, ze je to ok, ak sa mi rano nechce zobudit, lebo sa mi nechce....
A aj babun, co zivotom plaval ako Casanova, Monte Christo, sebecky narcis, a boh svojich pozitkov vlastnych, je unaveny, a stary, a aj depresivny, ked mi povie, moja mal som strasny sen, co to znamena, a vacsinou ho okradaju, a ja sa tvarim ako vedma a poviem mu , to preto, ze si zas neskontroloval icdph, na fakture a poviem mu o husenici a zhodneme sa, ze je to ilegalna uradnicka danoveho uradu, a potom ju jemne vytiahneme spod pohara a polozime na list medovky, a musim sa smiat, ked babun povie, nemame jej podsunut 50 evri pod listocok, zozerie to co, svina? :))))))))))))))
Vsetkymi 10 som za, v tom linku, co si uverejnila, ale asi .... pre mna to uz proste neplati vsetko, pre mna uz plati len to, co som schopna usnivat bez stresu, spolu s babunom, svojim synom a milacikom.....
Luba z Calgary
4. máj 2014 - 1:03
Trvalý odkaz
Ja s mojou racionalnou
Ja s mojou racionalnou povahou by som najradsej precitala, 13 veci odfajkla a uff, som psychicky silny clovek. Asi to nie je take jednoduche.
Ked sa vratim k tymto bodom. Este znacne plavam pri stvrtom. Nespravodlivost, ublizovanie, prekrucanie faktov, hnusne calgarske pocasie a kopec inych veci ma stale dokazu rozculit a rozlutostit, aj ked ich nedokazem ovplyvnit a zmenit. Zmenit pristup, na tom pracujem, ale ide to straaasne pomaly. Tu stale neviem najst odpoved, kedy je to lenivost, alibizmus, ci zbabelost, nezasahovat do niecoho, co sa ma netyka a mozno neviem zmenit a kedy je to vnutorna mudrost.
Trosku mimo, ale predsa k veci. Dnes rano nam zase napadol sneh, je sice okolo nuly a na zemi sa topi, ale zase je vsetko biele a sive a mne to teda statocne lezie na nervy, co je asi vsetko, co s tym mozem urobit, okrem prestahovania sa. Zatial, co moj muz bez akehokolvek duchovneho vzdelavania, rano vstane s usmevom a hovori: " Jeeej, jarny dazd nam snezi, vsetko je cistucke, biele a nemame blato." Neviem, ci je psychicky silny, ale pozitivny absolutne.
Este plavam aj pri trinastke. Netrpezliva som, strasne. Hned a okamzite, najlepsie uz vcera. Ale kus sa to s vekom lepsi.
babun
16. máj 2014 - 19:35
Trvalý odkaz
Nechce sa mi skumat, kde
Nechce sa mi skumat, kde presne plavam ja, asi vsade, a nejako mi toto uz tak nejako podstatne nepripada, v poslednej dobe, len skusam, byt aspon slusnym clovekom, sama voci sebe....