O riaditeľoch, robotníkoch a fér platoch

Sylvush otvorila veľmi zaujímavú tému vo svojom blogu Želám si tvrdiac, že riaditeľ by mal mať maximálne dvojnásobne vyšší plat ako výrobár, tak na ňu nadväzujem svojim názorom. Dúfam, že sa tu rozprúdi plodná diskusia Smile
Nemyslím si, že riaditelia by mali mať maximálne dvojnásobok platu ako robotníci, alebo výrobári, ako ich nazýva Sylvush. Myslím si, že si zaslúžia oveľa viac, ale poďme po poriadku.
Samozrejme, uvažujme o tých "správnych" firmách, kde normálne funguje spravodlivá hierarchia a práca, nie o tých zdieračských. Bohužiaľ tých zdieračských je na Slovensku stále požehnane, ale mám pocit, že sa k slovu začína dostávať stále viac tých, čo hrajú fér.
Takže: budem hovoriť o výrobnom podniku, pretože k tomu mám najbližšie z praxe. Podnik vyrába niečo, dajme tomu čokoládu. A má robotníkov, ktorí pracujú pri výrobe čokolády, potom za pásom na balení, na expedícii, tá firma má šoférov, obchodníkov, ktorí ju majú za úlohu umiestňovať na trh, má svoju učtáreň so ženami, ktoré pracujú na fakturáciách, dpháčkach, personálne má na starosti zamestnancov, mzdy a odvody etc. Potom má tá firma výrobného riaditeľa, obchodného riaditeľa, finančného riaditeľa, tí majú svoje asistentky a potom má marketingového riaditeľa a majiteľa, resp. generálneho. A ešte tam fungujú upratovačky.
Výrobný riaditeľ rieši výrobárov, ktorí čokoládu varia a balia a pripravujú na expedíciu. Aby čokoláda mala požadovanú kvalitu, aby bola zabalená tak ako má. Nakupuje suroviny, obaly, rieši, aby zmluvy s týmito partnermi boli v poriadku a vzťahy korektné, aby mali dodávateľov, ktorí im dodávajú vždy kvalitné suroviny a v prípade akútnych situácií boli ochotní urýchlene pomôcť s dodávkou tovaru. Je zodpovedný za to, aby čokoláda, ktorú robotníci vyrobia, mala požadovanú kvalitu, aby na pracovisku bolo udržané hygienické prostredie, aby robotníci mali vždy pripravené čisté oblečenie a vytvorené podmienky na svoju prácu (v zime kúrenie, v teple ventiláciu, obedy etc.) Jednoducho rieši svojich ľudí se vším všudy. Každý mesiac vypracováva mzdy, každého jedného človeka prejde, navrhne výšku odmeny a posiela na personálne. Zároveň ešte vytvára nové receptúry, pretože vždy treba ísť do predu a stagnácia pri produktoch by firmu asi rýchlo potlačila do úzadia.
Obchodný riaditeľ má pod sebou šoférov, obchodníkov a oddelenie expedície. Je zodpovedný a to, aby expedícia pripravovala čokoládu zabalenú tak, aby pri preprave nenastalo žiadne poškodenie (vplyvom poveternostných podmienok alebo mechanické) a aby bolo dodané na miesto určenia vždy toľko čokolády a také druhy, aké boli objednané. Zároveň sa stará o obchodníkov, s ktorými rieši, ktoré odberné miesta zrušia (lebo sa napríklad o ich výrobky nestarajú dostatočne a potom ich zákazník dostane v nižšej kvalite), vytipováva s nimi nové odberné miesta a určuje stratégie, ktoré pomôžu obchodníkom to miesto získať. Takisto určuje obchodné podmienky pre to ktoré zariadenie a má na starosti šoférov, u ktorých má zodpovednosť za to, aby robili vždy len toľko kilometrov, koľko im káže zákon, aby mali vždy vyleštené autá a vo vnútri upratané, rieši problémy pri prípadných nehodách alebo pri vývoze za hranice colnicu etc. Takisto ako výrobný riaditeľ rieši každý mesiac mzdy a ohodnotenie.
No a finančný riaditeľ má pod sebou personálne a učtáreň. Stará sa o to, aby mali uhradené faktúry včas, zároveň aby aj im včas faktúry uhrádzali a to tak, aby si nevytvoril s odberateľmi zlé vzťahy za to, že ich urguje so splatnosťou. Je zodpovedný za to, že mzdy budú vyplatené načas a v správnej výške a že za každého zamestnanca budú vyplatené odvody. Jeho úlohou je, aby firma prosperovala a snaží sa udržať cash flow taký, aby sa firma nedostala do druhotnej platobnej neschopnosti. Rieši s personálnym oddelením a ostatnými riaditeľmi, ktorého zamestnanca musia prepustiť, lebo kazí morálku vo firme, alebo pracuje nekvalitne, ktorému treba dohovoriť a naopak, ktorého zamestnancia odmenia za spoľahlivú robotu. Takisto sa háda s ostatnými riaditeľmi, či im naozaj treba až tak drahú surovinu dovezenú odniekiaľ z druhého konca sveta, či nevedia nájsť efektívnejšieho dodávateľa a či musí mať obchodník zrovna tak drahý mobil a počítač.
No a nakoniec je tu marketingový riaditeľ, ktorý poväčšinou riadi len jedného-dvoch ľudí. Táto funkcia je väčšinou aj od ostatných riaditeľov zaznávaná, lebo marketing má málo ľudí a všetci majú pocit, že sa iba hrá (je to moja profesia, takže to poznám dôverne :D). Marketingový riaditeľ je ale zodpovedný za celkovú stratégiu firmy. Dohaduje sa s výrobným riaditeľom, čo by mohol začať vyrábať, aké sú trendy alebo o čom je presvedčený, že na trhu bude dobre fungovať (že to pôjde na dračku). Ďalej rieši s obchodným riaditeľom, ktoré odberné miesta zrušiť a ktoré získať, pripravuje pre jeho obchodníkov všetky možné propagačné materiály, ktoré im v tom pomôžu, potom pripravuje celkový vizuál čokolády - obal, kde sa bude nachádzať v obchode, plagáty alebo iné podporné materiály. Dohaduje sa s obchodným riaditeľom, či vytvoria napríklad nejakú akciu (1+1 zadarmo). No a s finančným riaditeľom sa neustále háda, pretože marketingové oddelenie potrebuje stále nejaké peniaze a všetci majú pocit, že sú vyhodené Biggrin Jednoducho marketingový riaditeľ je zodpovedný za to, aby tá čokoláda jednak vyzerala neskutočne lákavu a jednak aby ju poznala aj ich cieľová skupina a aj široká verejnosť, a hlavne, aby sa značka nevytratila z povedomia ľudí.
A nakoniec je tu majiteľ, alebo ak chcete generálny riaditeľ, ktorý je poväčšinou stále nespokojný a tak stále "glbe" ostatných riaditeľov, pretože spokojný majiteľ rovná sa úpadok firmy.
Taký robotník pri páse, ktorý balí čokoládu, má na starosti, aby pás nezastal, aby čokoláda bola zabalená poriadne a odišla kvalitne do expedície. Šofér má na starosti auto, aby s nákladom bez nehody a v požadovanom čase dorazil na odberné miesto. Upratovačka má na starosti, aby bolo všade čisto a podľa možností aj voňavo. Asistentka má na starosti, aby mal jej nadriadený vždy načas pripravené podklady, aby dohodla tie stretnutia, ktoré šéf potrebuje, dáva mu dokopy harmonogram a varí kávu návštevám. Má viac práce a väčšiu zodpovednosť, ako napríklad šofér a tak jej zaslúžene patrí vyšší plat.
Ak by Sylvush platila rovnica, ktorú si želáš, a to, že riaditeľ má mať maximálne dvojnárobný plat ako jeho podriadený, nikto by nechcel robiť riaditeľa. Nikto by na seba nevzal zodpovednosť za poväčšinou desiatky ľudí a kvalitu ich práce a milión ďalších detailov. Výrobár pracuje napríklad od siedmej do tretej. A padla, vyzlečie si uniformu, oblečie sa do svojho a viac prácu až do nasledujúceho dňa nerieši. Riaditelia poväčšinou zaspávajú s prácou, vstávajú s ňou a niekedy kvôli nej vôbec nespia. Vo voľnom čase sledujú trendy na trhu a radia sa medi sebou, lebo nestihli za pracovnú dobu vyriešiť všetky veci. A ak sú náhodou rodinná firma, tak rozhodnutie nebaviť sa o práci vydrží v nedeľu pri spoločnom obede maximálne tak do zjedenia polievky. V časoch problémov (lebo v takej firme sú stále nejaké problémy, ale myslím teraz v časoch ozaj veľkých problémov, ako keď napríklad na trh vstúpi nová firma, ktorá im postupne berie odberné miesta, alebo má lepšiu čokoládu ako oni, alebo napríklad sa im pokazila linka a oni nie sú schopní vyrábať) riaditelia makajú na plné obrátky, hlavami, telefónom, kontaktami, aby udržali firmu tam, kde je, aby nemuseli začať prepúšťať a aby čokoláda nestratila svoju povesť. O takýchto veciach väčšinou zamestnanci ani netušia.
V našej firme je to momentálne tak, že výrobári majú vyššie platy ako my, riaditelia. Lebo máme na trhu stále pomerne novú značku a ešte stále sa len rozbiehame. Všetci riaditelia u nás veria nášmu plánu a ťahajú, makajú koľko to ide, aj keď za smiešne peniaze. Zamestnanci keby boli v takej situácii, tak vydržia možno mesiac, lojálnejší dva-tri a potom odídu do lepšieho. Aj to je rozdiel medzi výrobárom a riaditeľom.
Rátam, že tento rok sa to už ale zlomí a my si budeme môcť dovoliť lepšie ohodnotenie našej práce. A môj cieľ je mať tak 5-násobný plat ako robotník u nás. Lebo si to zaslúžim, a preto, že som so svojou rodinou niekoľko rokov prežívala z mesiaca na mesiac, len preto, že som tej firme verila. Ale ten plat si rozdelíme len za predpokladu, že na to firma bude mať, pretože aj to je na zodpovednosti riaditeľov - aby mali spokojných a verných pracovníkov. Keď nemám, ukrojím najprv sebe, potom na investíciách a až keď je najhoršie, riešim platy zamestnancov a ich počet. Ale keď mám (myslím tým firma), stále majú zamestnanci a konečne mám aj ja - zaslúžený diel.
Neviem, či som vás presvedčila, ale ja som si istá, že toto je fér.

Kategória:

Komentáre

Ďakujem loulou za exaktné vysvetlenie. Zväčša som poznala tento problém zo strany robotníkov, alebo výrobárov, nazvime ich ako chceme. Viem je to veľmi citlivá téma, hlavne ak sa jedná o konkrétne miesta a konkrétne peniaze. Nebudem k tomu viac písať, ešte raz ďakujem loulou za vysvetlenie, veľmi sa mi páči.

Nemáš vôbec za čo Smile Tak sa mi videlo, že tu má zmysel to takto rozpísať. Viem, že každý vidí problematiku z toho svojho uhla pohľadu a ak nepozná zákulisie z druhej strany, tak je logické, že to vidí ako vidí. Ja som mala šťastie na rodičov - od 15tich som brigádovala, a po vyške pracovala na robotníckych pozíciách, takže som si zažila na vlastnej koži túto stránku veci. Preto si myslím, že mám viac empatie. A každý jeden, čo pracuje na vedúcej pozícii, by mal zažiť aj pozíciu vedených, aby vedel dobre viesť.

Perfektne, jasne a zrozumitelne vysvetlene.
Mnoho ludi ma tendenciu vidiet iba to pozlatko...ja to tiez doverne poznam...Ludia vidia, to co je vidiet na prvy pohlad...ale ten druhy, treti a desiaty pohlad si akoby ani nechceli pripustit, ze existuje:) Ze moj pracovny cas nekonci, ze sa v noci zobudim a zapisujem si momentalny napad :-)...Ja viem, moj problem...ale moja praca, moj zivot, moje naplnenie...Takze sa nestazujem, robim, co ma bavi:-) Len to skatulkovanie ma obcas zarazi:-)

Keď som ešte pracovala na finančnom oddelení v jednom (veľkom a medzinárodnom) výrobnom podniku, robila som súčasne aj odborovú predáčku.

Jeden rok sa kolektívne vyjednávanie ťahalo a ťahalo - a furt nič. Predseda odborov teda zvolal mimoriadnu schôdzu predákov. Nálada v miestnosti bola na bode mrazu a trvalo len chvíľu, kým si začali chalani z liniek otvárať hubu, ako oni makajú, a ako iba doplácajú na tých v teplých kanceláriach, ktorí len popíjajú kávu a nič nerobia.

Nejaký čas som to počúvala, potom som sa prihlásila o slovo, postavila sa a povedala najväčšiemu kriklúňovi:
"Dobre, máš pravdu v tom, že ty niečo vyrábaš. Ale povedz, z čoho budeš vyrábať, ak ti na planungu nezabezpečia tie diely, ktoré potrebuješ, a vtedy, kedy ich potrebuješ? Ako budeš vyrábať, keď ti na nákupe nezabezpečia nástroje, montérky ani pracovné topánky? Čo si počneš s tým, čo si už vyrobil, ak na colnej deklarácii nezabezpečia vývozy? Kto ti zabezpečí odborné školenie, ak nebude nikto na personálnom? A ak nebude nikto ani na finančnom, kto ti vypočíta mzdu, dovolenkový a vianočný plat, a tiež daňové priznanie?"

Chalan kukal ako mucha puk.
Po chvíli uznal: "Nooo, takto som sa na to nepozeral..."

Loulou, tak, ako si to spísala, tak je to úplne v poriadku. Ak niekto pracuje viac, odbornejšie, má väčšiu zodpovednosť, patrí mu aj vyšší plat. Nevidím na tom vôbec nič zvláštne.

uplny suhlas. Trosku dozadu do zodpovednosti vidi malokto, kdezto napr. firemne auto ci ine "vyhody" (ano, naschval pisem vyhody v uvodzovkach, lebo v skutocnosti su to len pracovne nastroje) uz vidi kazdy. A to sa tu uz nebavime o napore na psychiku. Okrem zodpovednosti a takmer nonstop pracovnemu casu (takmer kazdy manazer co poznam ma nedocerpanu dovolenku minimalne za predchadzajuci rok - nestiha), sluzobnych cestach do prdele atd je tu aj ta neprijemna praca s ludmi - riesenie vypovedi. Viete ze musite prepustit trebars cloveka, ktory odvadza svoju pracu uplne zle, z 8 hodin v praci 6 hodin prespi a jeho zotrvanie vo firme je nespravodlive voci ostatnym (nevraviac o tom, ze sa stazuju uz aj klienti, nielen spolupracovnici). Ale zaroven viete, ze spi, lebo berie velmi silne lieky proti depresii a jeho dcera vas na kolenach placuc prosi, aby ste ho este aspon rok nechal, inak to nezvladne, len kvoli praci je rano schopny vstat z postele. Pripadne ma dve male deti a manzelku na materskej. Pripadne baba na zastupe MD, ktorej konci zastup vam place, lebo manzel prisiel o pracu a dve skolopovinne male deti a ona je ich jediny prijem do rodiny. Atd atd. Aj toto su povinnosti manazera, podla mna tie najhnusnejsie, s tymto by som sa nevedela ja vysporiadat.

Marge, myslím, že to videnie len "výhod" je často dané aj tým, že naozaj mnohí vo výrobe nemajú ako vedieť, čo sa vlastne v kanceláriach deje. Občas niekto v montérkach príde na personálne, lebo ide požiadať o nejaké školenie, niekedy zájde na finančné podpísať žiadosť o ročné zúčtovanie dane či dáky iný papier - a tým to asi tak aj hasne.
Človek z výroby sa teda do nejakej kancelárie dostane niekedy aj na pár minút do roka.

No a mnoho ľudí z kacelárií zase s tými vo výrobe tiež nemá nejaké časté kontakty. Skôr naopak - mnohí sa do výroby nedostanú ako je rok dlhý.

Navyše je tu ešte fenomén svoj k svojmu. Napr. v závodnej jedálni si ľudia z výroby sadajú k iným výrobárom, tí z kancelárií tiež ku svojim kolegom.

A neraz je tu ešte aj averzia - obyčajná sivá kancelárska myš sa cíti niečo viac ako ten truľo v montérkach a prepochoduje okolo neho s noštekom dohora. Výrobár zazerá na námestníka ako na darmožráča.
Osloví jeden druhého len tak, pre krásu chvíle? Asi ťažko.

suhlasim. Aj ked teraz budem sprosta, ale to je vacsinou neduh byvalej velkej totalitnej, pripadne statnej firmy. V dobrych sukromnych uz davno zistili, ze najlepsi manazer je clovek, ktory sa vypracoval zdola. Pozna teda system aj spracovanie vo firme od piky. A ak nie je cisty ".uj", tak socialne vazby na vyrobu mu zostavaju stale.

Výborní manažéri áno, tí už v dobrých firmách idú pekne postupne z výroby Good
Tí vedia, o čom to celé je, a nestrácajú kontakt, ani sociálne väzby.

Ale v kanceláriach okrem manažérov pracuje aj kopec referentov/tiek, asistentiek, informatikov a tak ďalej. Tí zväčša vo výrobe nikdy neboli, lebo nastúpili rovno do kancelárie.
A práve tí sa najčastejšie po podnikoch nosia ako päťkoruny do banky.

aj na to existuje riešenie - pekne si pri začiatku zamestnania povinne prejsť celým procesom výroby. Stačí tak týždeň - dva Smile Ale je to aj o charaktere - preto si treba dobre vyberať.

Loulou, práve v tom "mojom" podniku to v začiatkoch bolo presne takto - nastúpiš, a či si pán, alebo kmán, najprv pekne do montérok a na tri týždne na linku.
A bolo to skvelé pravidlo. A to vravím AJ preto, že som to sama absolvovala.

Len toto po pár rokoch zrušili.
Na škodu všetkým.

Áno, tieto personálne záležitosti sú veľmi, veľmi nepríjemné. A je to naozaj tak, ako píšeš. Na to ale takisto existuje riešenie: dobre, naozaj dobre si vyberať ľudí, s ktorými vôbec firma začne spolupracovať. Mne na to slúži okrem dobrých otázok aj šiesty zmysel. A funguje. Lenže, presne ako píšeš, nie je to len o charaktere človeka a prístupu k práci, okolnosti v rodine alebo jeho zdraví sa môžu zmeniť a on zrazu nie je schopný pracovať tak, ako by mal. Ak ale vo firme existuje empatia a má dostatok pracovných pozícií, dá sa aj s tým niečo robiť. My sme toť nedávno riešili podobnú vec, nebudem to tu rozpisovať, lebo ten človek by sa mohol spoznať, ale jednoducho mu vyvstala situácia v rodine, pri ktorej objektívne nebol schopný pracovať tak ako by mal, nebol schopný sa sústrediť, a často musel byť doma. Kolegovia sa začali sťažovať - tu je ale na vedení, aby podržalo takého človeka, ak teda nelajdáči, ale má naozaj problém. Chytili sme mu stranu pred ostatnými s odôvodnením, že ak sa raz oni ocitnú v podobnej situácii, tiež im vyjdeme v ústrety. Čas plynie, ten človek sa dal dokopy a môžem povedať, že sme získali pracovníka, ktorý nám len tak z firmy neodíde, lebo verím, že nezabudne.
Ale niekedy, žiaľ ani to nejde a jednoducho výkony musia byť. Našťastie sme niečo také ešte nemuseli riešiť a dúfam, že ani nikdy nebudeme musieť.

Presne, takto by to malo fungovať. Lebo mašiny sú mašiny, ale ľudia mávajú dobré obdobia, niekedy však aj zlé.
A ďalší ľudia, ktorí majú zodpovednosť, by mali brať do úvahy aj toto.

Loulou ClappingClappingClapping

takto, aby neprislo k nedorozumeniu. U nas sa tiez postavi firma za, drzi ich rok,dva, homeoffice, platene volno atd. Problem vsak je, ze to boli top zamestnanci, teda aj maju top platy. A ked drzis dva roky niekoho bez vykonu ale s top platom dva roky, nemozes trebars naberat dalsich ludi (nevychadza ti na nich rozpocet, ktory mas koncipovany na urcity pocet clovekohodin). A tak pretazujes zbytok tymu (zbytok musi dlhodobo utiahnut aj jeho pracu). Vzdy predsa musi byt rovnovaha, nevycarujes peniaze tam, kde nie su (ak nie si teda minister financii, ten caruje take veci, hlavne na papieri teda :-D).

Však jasne, nedá sa do nekonečna a ešte ďalej. Dva roky - to je na pozbieranie sa a prekonanie krízy habakuk.

V mnohých firmách však nedostanú k dispozíciii ani dve hodiny.

Tak to je jasné. To je ten prípad, kedy sa inak nedá, Bohužiaľ - preto hovorím, že dúfam, že také nás nikdy nestretne.

Príklad naozaj dobrého manažéra (stúpajúceho od piky).
(Príhoda sa odohrala, keď už bol na pozícii druhého človeka v podniku. )

Ráno som prišla na podnikové parkovisko, zaparkovala, vystúpila v auta, a kúsok povedľa som zahliadla pána manažéra, ako nakladá do kufra služobného auta debničku čerešní, ktorú mu práve z kufra svojho auta vyložila pani z odborov. (Evidentne si ich od nej práve kúpil.)
Idúc smerom k bráne do podniku som ich oboch pozdravila, obaja odzdravili.

Vzápätí pán manažér na mňa zavolal: "Pani + moje priezvisko," (ježkove oči, ON si ma pamätá???) "poďte, odveziem vás spolu s pani odborárkou až k administratívnej budove."
(Na pešo slušný kus cesty, súkromnými autami sa do podniku nesmelo.)

Tak som poďakovala, nastúpili sme spolu s tou druhou paňou do služobného auta a pár minút sme sa viezli.
Pán manažér sa ma za ten čas stihol spýtať, ako sa synovi vodí v škole, však už má koľko? Tuším sedem rokov, však? A pán manžel je ešte stále tam a tam? Či už prestúpil na to iné oddelenie, ako plánoval?
Potom pani z odborov pogratuloval k narodeninám, ktoré mala v ten deň. Na jej maximálne udivenú otázku, ako to vie, odpovedal, že to sa ľahko pamätá, veď ich má na MDD.

Podotýkam, že tento PÁN manažér bol veľmi krátko po návrate z niekoľkoročného pobytu v zahraničnej pobočke. Čiže ani jednu z nás dlho nevidel a nemal najmenší dôvod nad nami rozmýšľať. Obe sme totiž pracovali na podstatne nižších pozíciach, pracovne sme neprichádzali do styku vôbec.

Klobúk dolu.

krasne
Dam ti tiez pribeh. V rodine mam manazera. Ako uz skoro kazdy manazer ma manazersku zmluvu, teda ukolove odmenovanie podla splneneho planu trebars raz za rok. Vzdy ked dostane tuto odmenu, polovicu si necha. Druhu polovicu prerozdeli, vsetkych svojich ludi pozve na obed, kazdemu kupi nejaku drobnost a velkymi darmi odmeni osobne najlepsie timy aj ludi, ktori podla neho najviac prispeli k splneniu jednotlivych uloh + najlepsieho z novacikov. Prejavi im tak svoju uctu, oceni ich nasadenie a hlavne da vediet, ze presne eviduje kazdeho.
A ver ci never, aj tu sa najde zadrhel. Uz som pocula par ludi reptat, ze kolko teda musi on v pote ich prace zarabat, ked si toto moze dovolit Biggrin

Ach, no, niektorým sa naozaj nezavďačíš, aj keby si čo robila... Fool

V každom prípade platí keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Mala som za svoj doterajší pracovný život všelijakých nadriadených aj nadriadené. Aj dobrých, aj zlých, aj veľmi dobrých, aj veľmi zlých. A mala som aj všelijakých kolegov a kolegyne na rôznych nižších pozíciach.
Takže naozaj sa nedá hádzať všetkých do jedného mecha.

Presne tak to je, všade sú aj takí, aj takí. Len netreba čakať, že za dobré sa nám dostane dobré od všetkých. Taký je už svet Smile

Však toto WinkDirol

ten smajlík so žuvačkou je geniálny Smile Musím si stiahnuť ten ťahák, aby som aj ja dávala takýchto

Jj, všetci tí smajlíci sú úžasní Yes 3

haha, a našla som aj na NM toľko dopytovaného grcajúceho smajlíka BadROFL

je super, ale na tejto stránke som ešte nenašla príspevok, kde by bolo vhodné umiestniť ho Smile

ani ja, ale musela som si ho vyskúšať, a bavím sa na ňom už hodnú chvíľu, ako si na konci ešte raz odgrcne ROFL

LolLolLol

Aj tento je skvelý Dash 1 a tento tiež Scratch one-s head

mne sa aj tento veľmi páči Shok

Áno, ten "grcko" je úžasnýýýýýýýý

Loulou, napísala si to veľmi pekne *clapping*. Ale máš pravdu, že takto to funguje v tých "zdravých" firmách a podnikoch. Kiež by ich bolo čím ďalej tým viac. Ja keď porovnám klasický zamestnanecký pomer a podnikanie zo svojich skúseností: v klasickom pracovnom pomere do práce na 7,00, koniec 15,00 hod. Čistá hlava (so zamestnávateľom absolútna spokojnosť). V práci fajn, niekedy nával, niekedy sme stihli aj poklebetiť pri káve. Po zamknutí dverí na kancelárii čistá hlava, voľné víkendy, dovolenka bez toho, aby som rozmýšala nad prácou. Čo sa týka výplaty - dalo sa. Keď som začala podnikať, zo začiatku to bolo dosť náročné. Vybudovať si klientelu, niekedy som bola aj 14 hodín na nohách. Teraz už síce 14 hodín denne nepracujem, ale stále som riešim nejaké telefonáty, keď je veľa práce, je jedno, či je víkend, či večer, treba si prácu dorobiť. Na dovolenke mi stále v hlave niekde v pozadí blikajú rôzne termíny a rozmýšľam nad tým, čo treba vybaviť. Neľutujem toto rozhodnutie, ale každopádne mám omnoho menej času a o tom, že o 15,00 zavriem dvere a čistá hlava, môžem len snívať. Finančne som si o dosť polepšila, ale nebolo to hneď a rozhodne nie zadarmo.

Loulou, absolutne som nadsena, taky prehladny, jasny, racionalny, a pravdivy clanok som uz davno necitala.....
Ozaj som si pocitala takpovediac z chuti....
Podnikame s babunom uz roky, a ja, na rozdiel od teba, ked to na mna pride, plujem siru (este mi chyba ta rekvalifikacia na damu, v pisomnom prejave, evka slubila, ze to so mnou, beznadejnym pripadom skusi ROFL
Potom pisem clanky typu, som zivnostnik a nekradnem, a urcite ma nebudu na stare kolena zivit mnoho detne rodiny, a urcite si nemozem dat do nakladov nedelne rezne....
tazko sa mi to vysvetluje, tusim pohladam jeden starsi clanok, co som na tuto temu, uz pisala....mozno aj tu na HZS, .... uz si nepamatam, spyam sa sefky ROFL

babun hej, pamatam si ten clanok Smile Ono je to tak, ze som uz tak zvyknuta, ze na nas (myslim teraz mna a moju rodinu) tak casto zo vsetkych stran ludia utocia snaziac sa nam dokazat neciste umysly, ze som uz cez fazu "plutia siry" ako si to pekne nazvala, preplavala. A zistila som tri veci: 1) su ludia, ktorych nikdy nepresvedcim, nech by som sa aj na mihalnice postavila 2) web je velmi silny komunikacny nastroj a vasnive diskusie si precita mnozstvo ludi, ktori v podstate nemaju vyhraneny nazor na danu tematiku a tak 3) je velmi fajn opisat svoj uhol pohladu.
My sme totizto nielen podnikatelia, ale aj zijeme v malom meste, ktore je tak odrezane horami od sveta, ze tam nemozes len tak po ceste zabludit, musis tam chciet prist. A v tomto meste su este zostrene taketo jednostranne uhly pohladu. Okrem toho je tu plno historickych pamiatok a este vacsia komunita ludi, ktori su presvedceni, ze oni najlepsie vedia, co je pre tie pamiatky dobre, a to konkretne ze maju vyzerat osarpane a najlepsie je, ked sa k nim nikto, kto by nebodaj mal peniaze na ich rekonstrukciu ani nepriblizuje, lebo on to zarucene dod.be. No a my sme si dovolili taku nehoraznu vec, ze zaciname rekonstrukciu uz tretej takejto pamiatky a tak mame vacsinu mesta postvanu proti sebe, aj napriek tomu, ze odbornici mimo Stiavnice velmi schvaluju sposob rekonstrukcii, napriek tomu ze sme vytvorili desiatky pracovnych miest, napriek tomu ze intenzivne pracujeme na tom, aby toto mesto prestalo byt z pohladu turistov vnimane ako mesto, kde je 20 pizzerii a po tretej popoludni tu skapal pes. Takze som si zvykla sa zhlboka nadychnut a vysvetlovat. Lebo sice velmi silnu skupinu tu u nas nikdy nepresvedcim a ani sa o to nesnazim, povazujem za potrebne sa vyjadrit, lebo je plno ludi, ktori ak si neprecitaju nazor druhej strany, automaticky prijmu za svoj ten jeden jediny prezentovany.

loulou, Stiavnica, juj ake spomienky..... Ked sa voda sypala, piesok sa lial, davno pradavno, sme tam boli na skolskom vylete z gympla, i ked nas triedny, profesor to dejepisu, skusal nas zapalit, pre historiu, nepochodil....
Jedine co nas vtedy zaujimali, ako vecer prepasovat do dievcenskeho kridla spriaznenych chalanov, ale druhy den...
Zaparkovali sme v krcme, a tam sedel maly pan, s kvietkovanym motylikom, a my sme si samozrejme, drzo z neho srandu robili, teda poniektori, ja som bola vzdy na taketo veci alergicka, a ten pan sa s nami dal do reci, profesor na penzii, a nakoniec....
Tiahli sme za nim po Stiavnici, ako stado oviec, tak zaujimavo rozpraval, o vsetkom, historii, prirode, budovach, ludoch, ...dostal nas na pracudesne, nedostupne miesta....
Tak aj po 40 rokoch, mam pobyt v Stiavnici v pamati, ako nieco vzacne, co si budem pamatat cely zivot....
Mame v DNA halusky, Tatry, hadam aj hokejistov, bryndzu, ale aj nepochopitelnu paranoju, lebo kazdy uspech je podozrivy a NIE je mozny bez kradnutia, podvadzania, korupcie, uplatkarstva, rodinkarcenia, styku s mafiou, zdierania biedneho ludu, atd..
Ked bol v telke taky format, kde sa predstavovali uspesni a bohati, co krok za krokom dosiahli prijemny stav bankoveho konta i duse, normalne, tvrdou drinou, ani pes po tom nestekol, lebo o nich netentockovala erika v smotanke, nepretrcali sa s frajerkou v bare atd...
Taky ujko od esetu, bol u Adely Banasovej, a potom zase zmizol, a pritom fuuha
http://www.youtube.com/watch?v=AME_WXzLtuA,

Smile veru veru, je to tak, ale čo už, to že nie sme "uznavani" to vôbec neriešim, len by som bola rada, aby sa na nás nepľuvalo Biggrin
Štiavnica je úžasné mesto, naozaj čarovné a hoci som tu prežila celý život, aj tak som si v istom období dobrovoľne zvolila, že tu prežijem aj zvyšok života. Toto mesto buď miluješ alebo nenávidíš, nič medzi tým nie je. A ja ho milujem aj napriek jeho ľuďom. Alebo možno práve...
Keď som prestúpila z gympla na tzv. Tuzex (štvrtý ročník gymnázia, veľmi populárny za minulého režimu, lebo z tejto školy bolo dovolené študovať v zahraničí, aj napríklad v takom Francúzsku - ja som zažila posledný ročník tejto geniálnej školy), tak som chcela nových spolužiakov, ktorí boli zo všetkých kútov Slovenska, previesť po meste. Doteraz keď sa stretneme tak spomínajú, že sa do toho mesta úplne zaľúbili, lebo sa inak nedalo s mojim nadšením Biggrin Deň predtým, keď tam prišli, tak si väčšina trieskala hlavu o stenu, že do akej diery to zapadli.
Štiavnica je úžasná a má obrovský potenciál, ale chce to ešte veľa práce...

Loulou, sama som tretím menom (druhé mám indiánske) don Quijote de la Mancha (z presvedčenia, lebo niekto to proste robiť musí, inak je to už naozaj načisto v keli), takže hlboko, hlboko skladám pred tebou klobúk...

geo prosím Ťa, ja fakt nie som tá, pred ktorou by si mala skladať klobúk Smile Keď už, tak pred mojimi rodičmi. To je všetko ich zásluha, ich nervy, ich peniaze, hoci by si mohli spokojne váľať šunky niekde po dovolenkách celý rok a mať sa dobre a kašľať na všetkých. Ale robíme to, lebo chceme. Možno aj pre to, aby po nás niečo zostalo. Pretože toto mesto si to fakt zaslúži. A pridať sa k tým, ktorí nepohnú ani prstom, zato však poznajú liek na každý problém a z pohodlia svojich kresiel nadávajú na všetko v zmysle "ako je to tu na prd"... no ďakujem, neprosím. Alebo sa odsťahovať inam dúfajúc, že "tam je iný život" a potom muklovať od rána do noci, síce za oveľa viac peňazí, ale vydávať oveľa vyššie náklady na stravu a ubytko, prespávať v ubytovniach s desiatkami ďalších a potom doma vyhlasovať, že tu je to na prd a tam sa žije... no príde mi to choré. Keby makali tu tak ako tam, aj tu by tak zarobili. Ale tu s väčšine tak nejak nechce. "Lebo je to tu celé naprd". Ale zdá sa mi, že sa to začína obracať. Že aj tu pribúdajú ľudia, ktorí skutočne chcú robiť, a chcú začínať s málom a veria v spravodlivé firmy, že keď ukážu, čo vedia, tak zarobia.

No však o tom píšem - je jednoduché plávať s prúdom, robiť to tak "ako všetci".

Nikdy to však nie sú všetci, vždy je tam (aspoň) zopár tých, čo idú inak a inde. Tí sú väčšinou nepochopení a zvyčajne to od väčšiny dostávajú patrične vyžrať. Nie je to jednoduché.

Rodičia ťa to tak naučili, ale ty si mala a stále máš voľbu "zaradiť sa". A vždy, keď si vyberieš iný spôsob, je to dôvod na zloženie klobúka.
Pre mňa rozhodne.

A napíšem aj sem.

Loulou, boli sme vo vašom podniku dvakrát na večeru - a úctivo skladám klobúk. Prekrásne prostredie, famózne jedlo, perfektná obsluha. Pivo ja nepijem, ale spolusediace boli maximálne spokojné aj s jeho kvalitou.

Veľmi odporúčam každému, kto sa vyberie do Banskej Štiavnice: http://www.pivovarerb.sk/pivovar-erb/restauracia.html
ClappingClappingClappingClappingClapping

Ahoj Geo, ďakujeme Smile Som rada že, sa Vám u nás páčilo, aj keď ma mrzí, že sa mi zasa nepodarilo stretnúť sa s vami - hlavne s Evkou, s tou som sa mala stretnúť už dvakrát. Je mi to aj blbé, lebo ona sa dotrepe až do Štiavnice a ja si neviem nájsť čas. Ale rátam, že to bude čoraz ľahšie, Miško rastie ako z vody, tak za chvíľu už budem viac-menej mobilná Biggrin
Aj som rozmýšľala, či ste boli spokojné, tak som rada, že áno Smile

Neboj ništ, nie je všetkým dňom koniec, stretneme sa inokedy Good

Spokojné sme boli naozaj nadmieru, len som sa nevedela dostať k tomu, aby som napísala aspoň pár písmeniek Blush